Tajomný hosť – Psík medvedíkovitý

Tak ako každý rok, hneď po roztopení posledného snehu vyrážam na pochôdzku do terénu. Po zime je minimum porastu a to je najvhodnejšie obdobie na hľadanie líščích a jazvečích nôr. Túto sezónu bolo mojim cieľom nájsť v marci nejakú noru na vhodnom mieste, vysledovať či je obývaná a pripraviť si priestor na fotenie koncom jari. O jednej nore som už dávnejšie vedel, ale po minulé roky bola obývaná iba sporadicky. Koncom marca som sa vybral na dané miesto skontrolovať čo sa tam deje. Na moje prekvapenie pribudlo niekoľko otvorov a pri nich bolo vidieť, že je tam už rozbehnutá aktivita. Podľa počtu otvorov a ,,jarného,, upratovania pred brlohom som predpokladal, že je to jazvec. Neďaleko som teda nainštaloval fotopascu a čakal, čo sa tam objaví. Po týždni som mal na karte niekoľko záberov, ako som predpokladal bol to jazvec.

12804096_10205484503775202_2068014314_n

Okrem tejto nory som dohľadal ešte 4 jazvečie obývané nory, no okrem tejto sa všetky ostatné nachádzali na miestach, kde by fotenie nebolo možné. Celú svoju pozornosť som teda nasmeroval na túto noru. Kartu z fotopasce som kontroloval pravidelne raz za týždeň. Aktivita jazvecov bola pomerne dobrá, no všetko sa odohrávalo v noci a teda na fotenie som musel počkať do konca mája, kedy by sa jazvece mohli objaviť aj cez deň. Nakoniec však z jazvecov nebolo nič. Koncom apríla prišlo prekvapenie. Keď som kontroloval fotopascu z posledného marcového týždňa, neveril som vlastným očiam. V noci sa pri brlohu objavil párik psíkov medvedíkovitých.

12900133_10205615800137529_1625093818_n

Dávno som vedel, že sú u nás v okolí, ale toto zviera s prevažne nočnou aktivitou som naživo nikdy nevidel a ani náhodou som nepredpokladal, že by sa na tejto lokalite mohlo vyskytovať. Po objavení psíkov sa postupne jazvece začali úplne vytrácať a po asi dvoch týždňoch už po nich nebolo ani stopy. O to viac ma tešilo, že na danom mieste sa čoraz častejšie objavovali psíky a na moje prekvapenie sa objavovali nie len v noci ale pomerne často aj cez deň. A tak som rýchlo vymenil jazvece za psíky. Problémom však bolo, že keď sa psíky objavovali pomerne často aj cez deň, nebolo to pravidelné a tak náročnosť ich nafotenia bola veľmi vysoká. Stále som čakal a sledoval, či nebude nejaká denná doba, kedy sa budú objavovať najčastejšie. V tom prišlo koncom apríla ďalšie prekvapenie.  Pri prezeraní tentokrát už videí z fotopasce som takmer spadol zo stoličky. Na videu neboli dva psíky, ale rovno osem. Samec, samica a 6 malých, roztomilých šteniatok.

Od tohto momentu sa mi šteňatá na videách objavovali pravidelne. Aj keď sa mi nikdy nepotvrdilo, že obývajú starý jazvečí brloh, týmto miestom neustále prechádzali, o čom ma presviedčali zábery z fotopasce. Aj keď ich návštevy neboli pravidelné, túžba po na fotení týchto drobcov bola obrovská. Rozhodol som sa, že sa na dané miesto budem s technikou vyberať každý druhý-tretí deň a svoje návštevy budem realizovať striedavo skoro ráno, neskoro večer a občas aj cez deň. Venujem tomu všetok svoj voľný čas, úsilie a raz sa to možno podarí. Okrem nepravidelnosti ich návštev som sa však musel popasovať ešte s ďalšími problémami. Išlo o miesto veľmi náročné na fotenie, všade okolo bol vysoký porast a jediné miesto kam museli prísť ak som chcel mať použiteľnú fotku malo asi 2x1m, bola to mierna terénna vyvýšenina, vytvorená jazvecmi počas upratovania, vedľa starého smreku.

IMG_3785

Ďalším obrovským problémom bolo, že kvôli stromom a porastu existovalo iba jediné miesto z ktorého sa dalo fotiť. A práve spoza tohto miesta podľa fotopasce najčastejšie prichádzali psíky, potom pokračovali po ľavej strane až dopredu k spomínanému kopčeku. Preto sa obrovským problémom stal aj vietor. Počas príchodu by ma psíky vetrili na troch svetových stranách a tak aby sa to podarilo musel vietor fúkať iba jediným, juhozápadným smerom. Ale ako to už býva, na svete sa stávajú aj tie najmenej pravdepodobné veci. Tak tomu bolo aj v jeden teplý, piatkový večer, koncom júna.

IMG_3415

Canon 5D mark II, Canon 400mm L USM, f5.6, ISO 3200, čas 1/100

Pomaly som sa po príchode z práce chystal na nasledujúci víkend. Pozerám von oknom. Je krásne počasie, vonku fúka jemný vánok. Po predošlých dlhých a neúspešných večerných, či ranných sedeniach pri psíkoch som sa rozhodol, že to opäť skúsim. V duchu som si hovoril, že s najväčšou pravdepodobnosťou nebudem úspešný, no po namáhavom pracovnom týždni mi dobre padne vyvetranie hlavy, hoc aj bez jediného záberu. A tak bleskovo zbalím výbavu a sadám do auta. Po pár minútach som už na mieste. Kde končí moja cesta autom. Prichádza na rad kilometer pešej chôdze a okolo pol 6 prichádzam na miesto výskytu psíkov. Vybaľujem techniku, sadám si pod mladú vŕbu, obliekam sa do maskovacieho oblečenia a k tomu sa spolu s technikou prikrývam maskovacou sieťou. Maskovanie musí byť dokonalé, keďže som veľmi blízko miesta, kde verím, že prídu. Ešte pripájam diaľkovú spúšť, nastavuje parametre mojej zrkadlovky a začína sa môj niekoľkohodinový odpočinok a vychutnávanie si zvukov lesa. Ešte aj vietor fúka správnym smerom. Dnes by to mohlo vyjsť.

IMG_3801

Po chvíľke sa však idylka končí. Zabudol som si repelent a keďže som blízko priehrady, moju pohodu narúšajú neustále dobiedzajúce komáre. Po dvoch hodinách ma to prestáva baviť. Je pol ôsmej a z tých komárov som už zúfalý. Ešte desať minút a končím. Ani som si to nestihol v duchu dopovedať a zrazu som začul šuchot v poraste, ani nie 5m odo mňa. Skamenel som, ešte aj dýchanie som obmedzil na minimum. Nemôžem uveriť vlastným očiam. Z krovia vychádza jeden, za ním druhý a po chvíli tretí psík. Tri roztomilé šteniatka prechádzajú popri mne vo vzdialenosti hádam na 5m. Neuveriteľná nádhera. Ich cesta smeruje priamo popred mňa, presne tam kde ich potrebujem. Ešte kúsok a dokonca budú na kopčeku pri strom smreku. Sú tam, dva psíky zastali na kopčeku a roztomilo sa rozhliadajú po okolí. Za nimi je krásne protisvetlo, ktoré tlmia koruny listnatých stromov. Fantázia. Potichu zacmukám aby sa pozreli mojim smerom. Nakrátko zmeraveli a pozerajú na mňa. To je tá chvíľa. Stláčam spúšť a sledujem ako budú reagovať na zvuk fotoaparátu. Ešte chvíľku stoja, pozerajú vôkol a hľadajú zdroj toho tajomného zvuku.

IMG_3402

Canon 5D mark II, Canon 400mm L USM, f5.6, ISO 3200, čas 1/160

Náhle na chvíľku odbehli do neďalekého krovia. Za nimi sa pobral aj tretí, ich trošku oneskorený súrodenec.

IMG_3404

Canon 5D mark II, Canon 400mm L USM, f5.6, ISO 3200, čas 1/160

Asi po 5 minútach sa vracajú naspäť. Opäť cez kopček pri starom smreku. Stíham urobiť ešte zopár fotografií, teraz mi však už nevedomky pózujú po samom. Zvuk uzávierky ich vôbec neruší. A po chvíli miznú v kroví, z ktorého na začiatku vyšli. Neuveriteľný zážitok. Ešte hodnú chvíľu sa od vzrušenia chvejem a neveriacky sedím a premýšľam, čo sa to práve udialo. Mám na karte psíka medvedikovitého. A nie jedného, ale rovno dvoch na jednej fotke. A nie dospelých ale šteňatá. Neskutočné.

IMG_3396

Canon 5D mark II, Canon 400mm f5.6 L USM, f5.6, ISO 3200, čas 1/200

Po pol hodinke balím. Slnko už pomaly zachádza, ja sa poberám domov cez ten čarovný les, ktorý mi doprial zatiaľ môj najväčší zážitok so zvieratami. Ďalšie dni som sa na rovnakom mieste ešte pár krát ukázal, no nemal som šťastie. Na druhej strane mi to vôbec nevadilo, lebo už som si nevedel predstaviť, čo by sa muselo udiať aby bol môj predchádzajúci zážitok prekonaný. Naďalej som však psíky sledoval prostredníctvom záberov z fotopasce. Čím však boli väčšie, postupne sa začali na danom mieste objavovať čoraz menej. V druhej polovici júla sa už objavovali iba v noci a už ani nie každý deň. Napokon som odtiaľ fotopascu stiahol. Uvidíme, čo sa tam bude diať na budúci rok. Či ten starý brloh vôkol veľkých smrekov opäť obsadí jazvec, alebo sa znova udeje niečo zaujímavé. Každopádne už teraz sa na to teším.