Blog

Minipredátor

Minipredátor

Minipredátor

Každoročne hneď po zmiznutí posledných náznakov zimy začína les akoby opäť ožívať. Vtáctvo ,,odcestované,, za teplom do vzdialených končín sa pomaly začína vracať. Zimní spáči sa pomaly začínajú preberať zo svojho spánku a zimnej letargie.  Jazvece realizujú jarné upratovanie pred svojim brlohom.  Po lese sa opäť rozliezajú tie najrozličnejšie druhy živočíchov, aby si po dlhej a nehostinnej zime opäť našli niečo pod zub. Práve vtedy sa za chladných večerov a ešte stále mrazivých rán po lese rozlieha množstvo tajomných zvukov.

CU6A1386

Najtajomnejšie tvory našich lesov sa pripravujú na svoju najdôležitejšiu činnosť. Sovy začínajú ,,spievať,, svoje vášnivé piesne, aby si našli vhodného partnera na párenie.  Množstvo ľudí pozná najmä zvuk sovy lesnej, ktorá sa prezentuje svojim tradičným hú, hú, hú … No hlasy našich sov sú podstatne rozmanitejšie a neskúsený návštevník večernej krajiny si častokrát ani  neuvedomí čo vlastne počuje, keď zaznie napríklad kvílivý hlas kuvika  niekde neďaleko starej budovy alebo pravidelné pu,pu,pu,pu … pôtika kapcavého.  Asi najzaujímavejší hlas našich sov patrí kuvičkovi vrabčiemu.

Kuvičok2

Hlasný piskot samčeka  sa nesie lesom nielen v noci a pripomína pravidelné a prenikavé pískavé túúúú, túúúú, túúúú, ktoré za priaznivých podmienok počuť na veľmi veľkú vzdialenosť. So samičkou je to trošku horšie, keďže tá mu odpovedá veľmi jemne a pomerne ticho zvukom pííííí, píííííí, píííí…. Sovy majú prevažne večernú a nočnú aktivitu, a tak vidieť týchto tajomných tvorov niekde v hlbokom lese je pomerne obťažne a bez extrémneho šťastia a náhody sa dajú nájsť len vďaka ich zvukovým prejavom. Práve kuvičok vrabčí je toho typickým príkladom, keďže pri jeho mini veľkosti a kryptickom sfarbení je prakticky nemožné nájsť ho  bez jeho typického zvukového prejavu v jeho vlastnom biotope, ktorým sú najmä mladé smrečiny.

CU6A1699

Kuvičok vrabčí je našou najmenšou sovou. Svojou veľkosťou okolo 15 cm pripomína skôr spevavca ako sovu. Na rozdiel od spevavcov je však  typický svojim priamym, rýchlym a neskutočne tichým letom, typickým pre sovy. Jeho telo je na svoju veľkosť pomerne robustné s krátkym chvostom. Obýva prevažne smrekové lesy. Jeho typickým biotopom sú miesta, kde sa stretáva mladá smrečina so starším a redším smrekovým lesom. Mladú a hustú smrečinu využíva hlavne ako úkryt, kde sa v prípade núdze ukrýva pred jeho typickými lesnými predátormi, ako sú napríklad jastrab lesný poprípade väčšie druhy sov. Kuvičok vrabčí je sova verná svojmu biotopu a pokiaľ nie je rušená, ostáva na danom mieste aj niekoľko rokov.

CU6A1296

Napriek svojmu vzrastu je to veľmi teritoriálny, neznáša prítomnosť iného kuvička vo svojom rajóne a nespokojnosť s jeho prítomnosťou spočiatku dáva najavo prenikavým pískaním a neskôr sa votrelca snaží zahnať preč zo svojho územia. Živí sa prevažne drobnými lesnými hlodavcami a malými lesnými spevavcami, ktoré loví prevažne za súmraku, no na rozdiel od iných sov býva aktívny aj ráno, poprípade neskôr popoludní a za určitých okolností a priaznivého počasia počas celého dňa. Práve preto jeho prítomnosť niekedy prezrádzajú aj kŕdle spevavcov nervóznym štebotom a nebojácne sa ho snažia vyhnať z daného miesta a tak sa chrániť pred jeho útokom.

CU6A2704

Najlepším obdobím, kedy možno kuvička spozorovať a teda hlavne počuť, je obdobie jeho toku. Tok prebieha v dvoch fázach. Prvá fáza je v priebehu marca. Práve v tomto období sa samček najčastejšie ozýva svojim prenikavým hlasom tiuuuu, tiuuu, tiuuu, ktorým dáva najavo svoju prítomnosť vo svojom teritóriu. Druhá fáza prebieha približne od polovice septembra a počas októbra. Táto fáza je zaujímavá hlavne tým, že v tomto období sa hlas kuvička podstatne mení a má podobu stupňujúceho sa piskotu, pričom posledný tón zvykne byť ,,falošný,, . Tento jesenný hlas je pomerne veľmi výrazný a nedá sa s ničím pomýliť.

Kuvičok

Ako u všetkých sov, aj správanie sa kuvička a je pomerne náročné na poveternostné podmienky a jeho aktivita a teda aj hlasové prejavy klesajú takmer na minimum hlavne počas nízkeho tlaku vzduchu, počas vetreného a daždivého počasia. Naopak obľubuje slnečné a bezveterné počasie, kedy dokáže tokať do neskorého rána poprípade začne tokať už pomerne skoro v popoludňajších hodinách.

Kuvičok.

Vďaka silnej teritoriálnej povahe kuvička sa táto sova dá pomerne ľahko privábiť. Ak nájdeme vhodný biotop s výskytom kuvička, dokážeme ho privábiť na pomerne krátku vzdialenosť, keďže nie je veľmi plachý. Vábiť sa dá počas celého roka. Ak mu pustíme hlas iného samčeka, alebo hlas samčeka napodobníme pískaním, zvykne sa kuvičok pomerne rýchlo objaviť neďaleko, aby skontroloval prípadného soka. Najlepšie reaguje v období jesenného a jarného toku. Tu však treba byť s vábením opatrný a netreba to preháňať, aby kuvičok nebol príliš rušený a mohol sa pripraviť na aktivity spojené s rozmnožovaním.

CU6A1073

V tomto období treba dať pozor ešte na jednu vec. V čase rozmnožovania má kuvičok hladinu hormónov na maxime a to podporuje jeho agresivitu. Aj napriek tomu že je miniatúrneho vzrastu, dokáže zaútočiť aj na podstatne väčšieho tvora. Sám som bol svedkom, keď mi na hlavu kuvičok útočil v domnení, že som podľa vydávajúceho zvuku narušiteľ jeho teritória. Práve to je znakom toho, že obdobie párenia dosahuje vrchol a s vábením treba prestať, nedráždiť ho a nechať ho ,,pracovať,, na svojom budúcom potomstve. Taktiež je nevhodné časté vábenie v prostredí kde sa vyskytuje spolu so sovou dlhochvostou, ktorá ho môže ľahko uloviť.

CU6A3328

Keď sa už rozhodneme kuvička pozorovať, poprípade ho chceme nafotiť, je dobre vhodný biotop viackrát vo večerných hodinách navštíviť a podľa pískania sa presvedčiť, či sa kuvičok na danej lokalite nachádza. Až potom nastáva čas pre vábenie. Najlepšia denná doba, kedy kuvičok pekne na vábenie reaguje, je skoré slnečné a bezveterné ráno, poprípade neskorý večer. Ak sa dobre zamaskujeme, kuvičok dokáže prísť na veľmi krátku vzdialenosť a keď s necíti ohrozený, sadá aj na zem.

Kuvičok6

Ak má kuvičok chuť spolupracovať, väčšinou sa nám na hlas vábenia ozve do 10 minút. Samozrejme vábime divé zviera a tak sa často stáva, že kuvičok nebude reagovať aj keď môže byť neďaleko, keďže je to sova ktorá je veľmi náladová a podľa toho aj reaguje. Vábiť sa dá vlastným hlasom, naučiť sa napodobňovať hlas kuvička nie je vôbec ťažké. Osobne však radšej používam nahrávku, vďaka ktorej sa počas vábenia môžem viac sústrediť na to, čo sa deje v okolí.

CU6A1137

Dobrodružstvo pri brlohu – časť druhá

Dobrodružstvo pri brlohu – časť druhá

Jazvec lesný je pre mňa jedným z najtajomnejších zvierat u nás. Je to tvor, ktorý je na jednej strane velebený a v minulosti sa lovil hlavne pre ,,zázračnú,, jazvečiu masť. Dnes je lovený a častokrát aj norovaný poľovníkmi a ich psami, pre jeho ,,devastačný,, vplyv na poľovné vtáctvo. Naopak pre mňa je to úžasný tvor, vynikajúci hlavne svojou inteligenciou a ostražitosťou. Pozorovanie tohto tajomného obyvateľa našich lesov je pomerne obtiažne, keďže prevažnú väčšinu roka vychádza zo svojho brlohu iba za súmraku, počas hlbokej noci a za svetla iba zriedka. Podľa mojich pozorovaní ho za svetla možno vidieť najmä počas neskorej jari a v lete, kedy vychováva mláďatá, prebieha obdobie párenia a zháňa si potravu a zásoby na zimu. Vidieť tohto tvora v jeho prirodzenom prostredí, jeho prirodzené správanie a mláďatá ako šantia pred brlohom patrí medzi moje vrcholné zážitky v prírode. Brloh jazveca sa vyznačuje výraznou členitosťou, častokrát býva na vyvýšenom mieste a má viacero otvorov. Podľa dostupnej literatúry môže byť sieť jazvečích chodieb pod zemou dlhá až 100m a brloh môže siahať do hĺbky 5m. Brlohy jazvecov sú viacgeneračné a môže ich spoločne obývať aj s inými druhmi lesných cicavcov, napríklad s líškami alebo psíkmi medvedíkovitými. Charakteristickým znakom jazvečieho brloha je jeho okolie. To býva spravidla najmä na jar, po zime krásne vyčistené a chodby sú na jar nanovo poprehrabávané. Brloh býva často situovaný na skrytých a zarastených miestach, kde majú jazvece pocit bezpečia.

IMG_6773

Na moje prvé stretnutie s jazvecmi som čakal pomerne dlho. Jazvečích brlohov v mojom okolí je viacero, ale nájsť vhodný brloh na pozorovanie, respektíve nafotenie jazvecov je dlhodobá a mravenčia práca. Väčšina brlohov je na zarastených miestach, mnoho je ich neobývaných a keď sa už jazvece v brlohu nachádzajú, ich aktivita prebieha takmer vždy výlučne v noci. Na zmapovanie jazvečích biorytmov a ich dennej, respektíve skôr nočnej aktivity mi vždy poslúžila fotopasca. Ta sa však väčšinou spúšťala iba v noci a teda na fotenie za svetla som mohol zabudnúť. Rovnaká situácia bola pri väčšine mojich brlohov, až na jeden, ku ktorému som sa dostal náhodne cez môjho priateľa lesníka, čo som spomínal v predošlom článku.

5G0A5273

 Ten rok bola pomerne slabá zima, oteplenie prišlo už koncom februára a podľa pobytových znakov bolo vidieť, že v okolí brlohu je už aktivita v plnom prúde. Koncom marca, počas jedného z najteplejších marcových dní sa vyberám skontrolovať brloh. Po príchode pozorujem, že brlohy sú čerstvo poprehrabávané a tak mi je jasné, že v posledných dňoch prebiehalo jarné upratovanie jazvecov. Keďže vždy so sebou nosím fotovýbavu, v momente som sa rozhodol, že v ten deň skúsim šťastie. Sadám si do porastu mladých smrečkov, aby som čo najviac splynul s prostredím. Poslednýkrát kontrolujem vietor, aby fúkal proti mne nech ma jazvece nezacítia. Všetko musí byť dokonalé, keďže sedím cca 10m od brlohu, aby som nebol moc ,,krátky na ohnisku,, , keďže kvôli svetelným podmienkam potrebujem  svetelnosť 2.8 a bez teleconvertora som na ohnisku 300mm. Slnko pomaly zapadá a ja bez pohybu a v maximálnom tichu ,,číham,, pred brlohom. Slnko zapadlo. Svetla ubúda a pri jednom otvore sa zrazu divne pohla halúzka. Môj zrak sa upiera na tento otvor. Je tam. Z otvoru vykúka bielo sivá hlava s dvoma očkami tmavými ako uhlíky.

Jazvec vychádza z brlohu na kopček priamo predo mňa. Sedí chrbtom a čistí sa. Prepínam foťák na video a stláčam spúšť. Jazvec sa chvíľku čistí, v zapätí sa otáča, pozerá mojim smerom, niečo sa mu nezdá. Chvíľu vetrí, no je zjavne neistý a v sekunde sa stráca v brlohu. Kontrolujem video a len čo dvihnem hlavu hore, sú zrazu predo mnou dva. Dva dospelé jazvece vyšli pred noru a obzerajú sa po okolí. Stláčam spúšť. Jazvece na chvíľu zmeravejú, zvuk uzávierky ich zrejme zneistil a opäť sa strácajú pod zemou. Je to neuveriteľné. Hneď na prvýkrát čo som za nimi išiel sa mi podarilo nafotiť a natočiť jazvece. Na les pomaly padá tma, viditeľnosť je čoraz menšia, z porastu vyberám bicykel  a  odchádzam plný zážitkov domov. Toto bolo moje prvé stretnutie s týmto nádherným tvorom.

IMG_4205

Na toto miesto som sa v tomto roku ešte vrátil viackrát. No s jazvecmi som sa za svetla stretol už iba raz. Aj keď neviem, či sa dá zrovna hovoriť o svetle, bolo šero a dovolím si povedať, že fotografická tma. Pomaly som sa chystal baliť, keďže fotiť už kvôli svetlu nešlo, no v okamihu, keď som zložil foťák zo statívu, vybehli z diery predo mnou tentokrát tri jazvece. Namierili si to priamo predo mňa a pri starom pníku, asi na 5m odo mňa začali šantiť. Akoby sa predo mnou chceli predvádzať. Pomalým pohybom vraciam foťák späť na statív a zo zatajených dychom spúšťam nahrávanie videa. Zachytávam pár okamihov ich šantenia, aj keď takmer v úplnej tme. Boli dokonca chvíle, keď ku mne došli tak blízko, že pri vystretí rúk by som ich mohol pohladiť. Zrejme išlo o pomerne mladé jazvece, predpokladám, že z predošlého roku, a tak boli ešte celkom odvážne a chýbal im ten paranoidný pocit starých jazvecov, ktoré sa tratia v nore hneď, po akomkoľvek podozrivom zvuku v ich blízkosti.

V ten rok som sa už s jazvecmi nestretol. Zakrátko po tomto stretnutí, na scénu prichádza pri rovnakom brlohu psík medvedíkovitý so svojimi mladými a jazvece z brlohu vychádzajú už iba neskoro v noci, čo mi prezrádzajú zábery z fotopasce. Navyše, od júna začína rybárska sezóna, pohyb ľudí v okolí brlohu je čoraz výraznejší a naopak aktivita všetkých obyvateľov brloha sa presúva do neskorých večerných hodín. Brloh teda na rok opúšťam s nádejou, že aj nabudúce bude brloh obývaný a dopraje mi opäť nezabudnuteľné zážitky.

5G0A5272

Nasledujúci rok koncom marca opäť moje kroky smerujú k môjmu obľúbenému brlohu. Je pomerne chladnejší rok, a v lese ešte kde tu vidno posledné stopy snehu po zime. Napriek tomu zvedavosti neodolám, maskujem sa v riedkom poraste a čakám, čo sa bude diať. Krátko po západe slnka, neďaleko odo mňa pod kopcom vychádza psík medvedíkovitý. Má ešte krásnu zimnú huňatú srsť. Trošku sa obzerá po okolí, vetrí a zakrátko sa stráca v blízkom lese, kde si ide zrejme zohnať niečo pod zub. Podarilo sa mi urobiť pár záberov, prichádza tma a ja balím.

5G0A6891

Podobný scenár sa opakoval ešte niekoľkokrát, tesne po západe slnka vychádzali psíky a poberali sa vždy rovnakým smerom na lov. Od polovice apríla však prichádza zvláštne obdobie. Aktivita v okolí brlohu klesla na minimum, karta vo fotopasci je pravidelne prázdna a pobytové znaky v okolí brloha miznú. Netuším, čo sa stalo. Brloh akoby bol prázdny. Už sa neukazujú ani psíky, nie to ešte jazvece. Niečo nie je dobré. Párkrát toto miesto ešte navštívim, no vždy som obklopený iba malebnými zvukmi večerného lesa, domov sa však vraciam sklamaný s prázdnou kartou a plný myšlienok, čo sa mohlo stať. Aj moje návštevy tohto miesta sú čoraz sporadickejšie, keďže začínam byť čoraz viac a viac skeptický. Celé toto hluché obdobie trvá až do polovice mája.

5G0A2942

V jeden krásny slnečný májový deň prichádzam domov z práce. Po rozhovore s manželkou dostávam na tento deň ,,zelenú,, a presúvam sa do pracovne, kde si už pripravujem techniku na večer. Keďže pôjdem do blízkosti priehrady a pri minulých návštevách ma takmer úplne vysali komáre, okrem techniky si beriem najdôležitejšiu vec – repelent. Pred 6 večer vyrážam. Slnko pomaly klesá a ja sa po pár minútach blížim k lesnému pásmu, ktoré je v okolí Oravskej priehrady. Po zarastenej ceste vchádzam do lesa a parkujem svoj bicykel do hustejšieho smrekového porastu. Ďalej sa presuniem pešo, aby som robil čo najmenej hluku  a aby bol môj príchod čo najnenápadnejší. Vietor je dnes slabý, jeho pofukovanie ani necítiť a tak neviem odhadnúť jeho smer. Vyťahujem z vrecka kinderko naplnené hladkou múkou. Mierne potrasiem a jemné prachové zrniečka hladkej múky mi prezrádzajú severozápadné fúkanie vetra. Sadám si proti vetru, na opačnú stranu od brlohu ako obvykle. Rozkladám statív s foťákom a natieram sa repelentom. Statív s dolnou polovicou môjho tela zakrývam maskovacou sieťou. Na vrch si obliekam listového hejakal spolu s kuklou, v imitácií listov. Už len posledná kontrola nastavení foťáku a ponáram sa do ticha.

Zuzka-&-Peťo-portrét29

Vychutnávam si jarné pospevovanie vtáctva a ten zázračný ,,šum,, večerného lesa. Repelent funguje 100%, komáre bzučia okolo mňa, ale ani jeden sa neodváži sadnúť a opäť vysať kúsok zo mňa. Slnko pomaly zapadá, svetla v lese je ešte dostatok. Na okamih pozeriem pred seba. Za statným smrekom, pod ktorým sa nachádza jeden z otvorov do brlohu pozorujem pohyb. Otáčam foťák týmto smerom. Smrek mi bráni vo výhľade, no pohyb za ním mi prezrádza, že tam niečo je. Odrazu spoza smreku vychádza jeden a hneď za ním druhý mladý jazvec. Tieto sú tohtoročné, veľkosťou asi tak tretinové ako dospelý jazvec.

Jazvec5G0A2919

Prechádzajú sa po kopčeku pred brlohom priamo pred mojimi očami. Stáčam spúšť a čakám ako budú reagovať. Zvuk uzávierky si vôbec nevšímajú a ďalej sa venujú svojej hre. Takto za svetla je to paráda. Je približne pol ôsmej a z iného otvoru vychádzajú ďalšie dva jazvece. Tentokrát sú to dospelé jazvece a tak ich mám pred objektívom naraz štyroch. Zrejme celú rodinku, samca, samicu a ich tohtoročné potomstvo.

5G0A2924

Po krátkom čase sa dospelé jazvece tratia opäť v brlohu, no mladé pokračujú vo svojej aktivite . Toto trvá ešte asi 20 minút, po ktorých sa aj mladé jazvece strácajú pod zemou.

5G0A2944

Už viem, prečo bola aktivita pri brlohu do tohto dňa minimálna. Jazvece sa starali o svoje potomstvo a z dôvodu prítomnosti psíkov opúšťali zrejme mláďatá čo najmenej. Aj keď som mal predošlé dni prázdnu kartu, stálo to za to. Tento deň mi celé tie hluché večery vynahradil. Vidieť malinké huňaté jazvece, s čistou farebnou srsťou akoby z plyšu bolo naozaj úžasné. A všetko sa odohrávalo tak do 10m odo mňa.

Jazvec1

Na okamih som sa stal súčasťou ozajstnej divočiny, súčasťou prirodzeného života zvierat a mohol som pozorovať ich nerušené správanie. Akoby som aspoň na chvíľu patril k nim. Ten rok som sa s nimi ešte párkrát stretol. Všetky tie stretnutia boli skvelé, ale už ani jedno nebolo také, ako v ten deň, keď sa mi u nich ,,doma,, predstavila celá jazvečia rodinka. Toto stretnutie patrilo medzi vrcholný zážitok mojich fotopotuliek. Tento rok sa tam chystám opäť. Už teraz som plný očakávania, či sa s nimi opäť stretnem.

5G0A5269

Dobrodružstvo pri brlohu – časť prvá

Dobrodružstvo pri brlohu – časť prvá

Ako každý fotograf, aj ja prechádzam určitým vývojom. Preto je pre mňa každý rok novou výzvou a snažím sa vždy nafotiť niečo nové, spoznať a pozorovať druhy, s ktorými som sa ešte nemal možnosť stretnúť. Osobne sa venujem hlavne foteniu vtáctva a tak oblasť ríše cicavcov bola pre mňa pomerne neprebádaným územím. Pri potulkách prírodou som často vídaval množstvo brlohov, no nikdy som im nevenoval veľký záujem. No práve okolie brlohov sa pre mňa v posledných rokoch stalo miestom najkrajších fotozážitkov.

IMG_9706

Vždy na jar, po roztopení snehu moje kroky smerujú do lesov v okolí vodnej nádrže. V tomto čase sú stromy ešte holé, porast je po zime minimálny a tak hľadať noru alebo brloh v tomto čase je najvhodnejšie.  Brlohov možno nájsť mnoho,  no hlavným problémom je, že sa buď nachádzajú na nevhodnom mieste ktoré býva neskôr počas roka spravidla husto zarastené, alebo je skrátka brloh už neaktívny.  A tak, aj keď som poznal brlohov v okolí pomerne dosť, stále som nevedel naraziť na brloh, ktorý by bol z hľadiska fotenia vhodný a zároveň pravidelne obývaný. Všetko sa to zmenilo jedným pomerne dlhým rozhovorom s mojim priateľom, lesníkom.

IMG_9885Spomenul mi jeden brloh, o ktorom som síce vedel, no vzhľadom na to, že sa nachádzal blízko rybárskych stanovíšť, som mu neprikladal veľkú dôležitosť.  Opak bol však pravdou. Počas rozhovoru mi spomínal, že v okolí brlohu je množstvo pobytových znakov a teda, že to vyzerá tak akoby bol brloh aktívny. To síce znelo fajn, ale vzhľadom na rybárov som aj tak predpokladal, že ak tam aj nejaké zviera je, jeho aktivita bude posunutá do neskorých nočných hodín.  Napriek tomu som sa ale rozhodol že si dané miesto pôjdem obzrieť a uvidíme, či mi pobytové znaky neprezradia, o akého nájomníka ide.

5G0A5889

Po príchode na miesto ma čakalo prekvapenie. Pri tomto brlohu som dávno nebol a zmena ktorá za ten čas pri brlohu prebehla bola obrovská. Už nešlo o brloh, ale o veľký obytný komplex. Brloží hrad sa rozprestieral na ploche hádam 15x15m a viedlo do neho asi 10 otvorov rozmiestnených na tejto ploche. Miesto bolo fantastické. Porast tam takmer nebol. Bolo to neďaleko priehrady a brloh bol na piesčitom mieste, ktoré rastlinky moc neobľubujú. Skrátka vynikajúce miesto na fotenie, otvorené s množstvom prenikajúceho svetla.  Podľa pobytových znakov bolo jasné, že v brlohu prebýva jazvec. Otvory boli na jar nanovo vyhrabané, okolie otvorov bolo poprehrabované a krásne vyčistené. Skrátka typické jarné upratovanie jazvecov. Na rozdiel od líšok, kde to v okolí brlohov vyzerá ako v chlieve a zvykne tam byť charakteristický zápach. Skrátka toto miesto bolo očarujúce, na vyvýšenom kopčeku na okraji lesa, neďaleko priehrady.

IMG_6773

V jeden aprílový večer som sa teda rozhodol, že toto miesto navštívim aj s foťákom. Prišiel som asi hodinu pred západom slnka a hneď po príchode som zistil smer vetra. Samozrejme som si sadol proti vetru aby ma obyvateľ brlohu nezacítil. Usadil som sa pod starým smrekom, prikryl sa maskovacou sieťou, rozložil statív, nastavil foťák a čakal. Moc veľké nádeje som tomu nedával. Bol som tu prvykrát a jazvece aj tak vychádzajú väčšinou až po tme, takže s plynúcimi minútkami moje počiatočné nadšenie chladlo a strácal som nádej. Slnko nedávno zapadlo, začalo sa stmievať a pri objektíve so svetelnosťou 2.8 a čase 1/100 mi postupne vychádzalo ISO 4000. Bol čas pomaly baliť. Len čo som skontroloval nastavenie foťáku zrazu som pri jednom otvore zaznamenal pohyb. Nevedel som, či to bola spadnutá halúzka rozhýbaná vetrom alebo niečo živé.  Zakrátko však z otvoru vykukla sivobiela hlava. Jazvec. Neuveriteľné, to bolo poprvýkrat čo som tohto krásneho tvora videl. Bolo minimum svetla a tak prepínam foťák na video a natočím pár sekúnd, ako sa jazvec pred brlohom škrabká a v momente sa stráca opäť pod zemou. Som očarený, jazveca som ešte nikdy nevidel.

Zakrátko opäť vychádza, tentokrát ale nie sám. Vyšli dva a začali sa čistiť pred brlohom. Svetla už bolo žalostne málo, ale chcem aspoň dokumentačnú foto. Prepínam foťák opäť do režimu fotenia a urobím pár dokumentačných foto jazvečieho páru pri ISO 6400, f2.8 a 1/40 čase. Pri zvuku uzávierky spozorneli a rýchlo sa stratili v brlohu.

IMG_4205

Balím veci a roztrasený odchádzam domov. Prvykrát som videl jazveca a k tomu dvoch a navyše mám na karte video, aj fotky, úžasné… Pár krát som to ešte pri tomto brlohu skúšal, ale jazvece sa za svetla viac neukázali. Veľmi dlho som si nad tým lámal hlavu a premýšľal, čo sa mohlo stať. Všetko som však pochopil neskôr.IMG_9765Asi po mesiaci od prvého stretnutia s jazvecmi, som po dlhšom čase opäť na ceste k brlohu. Opäť ich chcem vidieť, a tak na rovnakom  mieste ako naposledy rozkladám statív, maskovanie a skúšam šťastie. Po hodinke čakania zapadá slnko a mňa čoraz viac začínajú otravovať neznesiteľné komáre. Pozerám pred seba a z jedného vchodu do brlohu trčí akási strapatá hlava.

IMG_6895

Neverím. Vidím zviera, o ktorom som toho veľa počul a čítal, ale nikdy som ho nevidel. Psík medvedíkovitý. Vystrčená hlava chvíľku vetrí, obzerá sa a mizne späť v brlohu. Od prekvapenia som aj zabudol fotiť a nemo stále pozerám na rovnaké miesto, z ktorého po pár sekundách vychádzajú akési malé, tmavé, chlpaté guľky.  Pozerám cez hľadáčik foťáku a rátam. Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť roztomilých šteniatok psíka medvedíkovitého.

Sú ešte takmer holé a tak malinké, že cez maličkú trávu na ne neviem zaostriť. Natáčam aspoň pár sekúnd videa nevšimnúc si, že sa na mňa z rovnakého miesta pozerá opäť tá strapatá hlava. Našťastie som dobre maskovaný a dospelý psík mi moc nevenuje pozornosť a ďalej ticho stráži svoje potomstvo, ktoré sa kotúľa, šantí a naťahuje medzi sebou, priamo pred mojimi očami.

IMG_9858

Som vo vytržení. Vidím doposiaľ najúžasnejšiu vec vo svojom živote, v rámci mojich prírodných zážitkov. Svetlo už takmer celkom zmizlo a blíži sa tma. Malé psíky aj so svojou matkou sa opäť tratia v nore a ja môžem bez ich vyrušenia v kľude odísť. Prichádzam domov a dlho do noci premýšľam, čo sa to vlastne udialo…

IMG_9843

Po tomto zážitku som sa k brlohu ešte párkrát vrátil, so zatajeným dychom som sledoval ako tieto krásne tvory rastú, ako šantia, klbčia sa a navzájom si doberajú. Tieto stretnutia sa väčšinou odohrávali tesne po západe slnka. Pár minút po západe vždy vybehol dospelý psík, poobzeral sa po okolí, či je čistý vzduch a keď bolo všetko v poriadku, zakrátko vyšli šteňatá a šantili priamo pred mojimi očami. Boli to neskutočné zážitky. Jedného večera sme sa na toto miesto vybrali s mojimi dvoma veľmi dobrými priateľmi, chceli na vlastné oči vidieť tieto fascinujúce a tajomné tvory. Vyrazili sme pomerne skoro, predsa len boli sme traja a keďže som chcel dodržať zásadu maximálneho nerušenia, na miesto sme prišli dve hodiny pred západom slnka. Po príchode sme sa dokonale zamaskovali a čakali. Slnko bolo ešte pomerne vysoko a tak sme ostali maximálne prekvapení, keď asi 10 minút po našom príchode sa z brlohu asi na 5m od nás vygúľalo klbko šteniat a takmer na dosah ruky sa pred nami hrali. Jedno prišlo dokonca takmer na meter predo mňa a zvuk uzávierky mu vôbec nevadil.

IMG_9772

Bolo to neskutočné divadlo, za svetla, cez deň a tak blízko, skrátka fantázia.  Všetci traja sme boli v maximálnom vytržení a odniesli sme si mnoho krásnych záberov. Postupom času, ako šteňatá rástli, sa v okolí brlohu objavovali čoraz menej, až sa úplne rozliezli po lese a tie čo prežili si išli svojou vlastnou cestou a hľadali si svoje nové teritórium. Občas som pri brlohu potom ešte zahliadol dospelého psíka, ale s príchodom júna a novej rybárskej sezóny fotenie na tomto mieste nebolo možné. Všade v okolí sa pohybovalo množstvo rybárov, ktorých správanie nepatrí medzi najtichšie, a tak bola aktivita obyvateľov brlohu posunutá do neskorých nočných hodín.

5G0A5883

Najzaujímavejšie na tom celom bolo, že psík nevytlačil z miesta jazvece, ale dokázali sa navzájom tolerovať a obývali jeden brloží komplex, čo som si až dovtedy myslel, že je nereálne, keďže podľa dostupných informácií by mal psík a jeho prítomnosť z daného miesta vytlačiť pobytovo a správaním podobné druhy – jazvece a líšky..

5G0A6894

Zaujímavé tiež bolo, že vždy, ak sa za svetla objavili psíky, neobjavil sa jazvec a naopak. Zábery z fotopasce mi dokonca odhalili, že občas vychádzali z jedného otvoru aj psíky aj jazvece, psíky skôr a jazvece neskoro v noci.  K tomuto brlohu sa odvtedy vraciam každú jar, ďalší rok mi tento brloh opäť pripravil množstvo neskutočných zážitkov, pre zmenu s jazvecmi, ale to je už celkom iný príbeh …

Tajomný hosť – Psík medvedíkovitý

Tajomný hosť – Psík medvedíkovitý

Tak ako každý rok, hneď po roztopení posledného snehu vyrážam na pochôdzku do terénu. Po zime je minimum porastu a to je najvhodnejšie obdobie na hľadanie líščích a jazvečích nôr. Túto sezónu bolo mojim cieľom nájsť v marci nejakú noru na vhodnom mieste, vysledovať či je obývaná a pripraviť si priestor na fotenie koncom jari. O jednej nore som už dávnejšie vedel, ale po minulé roky bola obývaná iba sporadicky. Koncom marca som sa vybral na dané miesto skontrolovať čo sa tam deje. Na moje prekvapenie pribudlo niekoľko otvorov a pri nich bolo vidieť, že je tam už rozbehnutá aktivita. Podľa počtu otvorov a ,,jarného,, upratovania pred brlohom som predpokladal, že je to jazvec. Neďaleko som teda nainštaloval fotopascu a čakal, čo sa tam objaví. Po týždni som mal na karte niekoľko záberov, ako som predpokladal bol to jazvec.

12804096_10205484503775202_2068014314_n

Okrem tejto nory som dohľadal ešte 4 jazvečie obývané nory, no okrem tejto sa všetky ostatné nachádzali na miestach, kde by fotenie nebolo možné. Celú svoju pozornosť som teda nasmeroval na túto noru. Kartu z fotopasce som kontroloval pravidelne raz za týždeň. Aktivita jazvecov bola pomerne dobrá, no všetko sa odohrávalo v noci a teda na fotenie som musel počkať do konca mája, kedy by sa jazvece mohli objaviť aj cez deň. Nakoniec však z jazvecov nebolo nič. Koncom apríla prišlo prekvapenie. Keď som kontroloval fotopascu z posledného marcového týždňa, neveril som vlastným očiam. V noci sa pri brlohu objavil párik psíkov medvedíkovitých.

12900133_10205615800137529_1625093818_n

Dávno som vedel, že sú u nás v okolí, ale toto zviera s prevažne nočnou aktivitou som naživo nikdy nevidel a ani náhodou som nepredpokladal, že by sa na tejto lokalite mohlo vyskytovať. Po objavení psíkov sa postupne jazvece začali úplne vytrácať a po asi dvoch týždňoch už po nich nebolo ani stopy. O to viac ma tešilo, že na danom mieste sa čoraz častejšie objavovali psíky a na moje prekvapenie sa objavovali nie len v noci ale pomerne často aj cez deň. A tak som rýchlo vymenil jazvece za psíky. Problémom však bolo, že keď sa psíky objavovali pomerne často aj cez deň, nebolo to pravidelné a tak náročnosť ich nafotenia bola veľmi vysoká. Stále som čakal a sledoval, či nebude nejaká denná doba, kedy sa budú objavovať najčastejšie. V tom prišlo koncom apríla ďalšie prekvapenie.  Pri prezeraní tentokrát už videí z fotopasce som takmer spadol zo stoličky. Na videu neboli dva psíky, ale rovno osem. Samec, samica a 6 malých, roztomilých šteniatok.

Od tohto momentu sa mi šteňatá na videách objavovali pravidelne. Aj keď sa mi nikdy nepotvrdilo, že obývajú starý jazvečí brloh, týmto miestom neustále prechádzali, o čom ma presviedčali zábery z fotopasce. Aj keď ich návštevy neboli pravidelné, túžba po na fotení týchto drobcov bola obrovská. Rozhodol som sa, že sa na dané miesto budem s technikou vyberať každý druhý-tretí deň a svoje návštevy budem realizovať striedavo skoro ráno, neskoro večer a občas aj cez deň. Venujem tomu všetok svoj voľný čas, úsilie a raz sa to možno podarí. Okrem nepravidelnosti ich návštev som sa však musel popasovať ešte s ďalšími problémami. Išlo o miesto veľmi náročné na fotenie, všade okolo bol vysoký porast a jediné miesto kam museli prísť ak som chcel mať použiteľnú fotku malo asi 2x1m, bola to mierna terénna vyvýšenina, vytvorená jazvecmi počas upratovania, vedľa starého smreku.

IMG_3785

Ďalším obrovským problémom bolo, že kvôli stromom a porastu existovalo iba jediné miesto z ktorého sa dalo fotiť. A práve spoza tohto miesta podľa fotopasce najčastejšie prichádzali psíky, potom pokračovali po ľavej strane až dopredu k spomínanému kopčeku. Preto sa obrovským problémom stal aj vietor. Počas príchodu by ma psíky vetrili na troch svetových stranách a tak aby sa to podarilo musel vietor fúkať iba jediným, juhozápadným smerom. Ale ako to už býva, na svete sa stávajú aj tie najmenej pravdepodobné veci. Tak tomu bolo aj v jeden teplý, piatkový večer, koncom júna.

IMG_3415

Canon 5D mark II, Canon 400mm L USM, f5.6, ISO 3200, čas 1/100

Pomaly som sa po príchode z práce chystal na nasledujúci víkend. Pozerám von oknom. Je krásne počasie, vonku fúka jemný vánok. Po predošlých dlhých a neúspešných večerných, či ranných sedeniach pri psíkoch som sa rozhodol, že to opäť skúsim. V duchu som si hovoril, že s najväčšou pravdepodobnosťou nebudem úspešný, no po namáhavom pracovnom týždni mi dobre padne vyvetranie hlavy, hoc aj bez jediného záberu. A tak bleskovo zbalím výbavu a sadám do auta. Po pár minútach som už na mieste. Kde končí moja cesta autom. Prichádza na rad kilometer pešej chôdze a okolo pol 6 prichádzam na miesto výskytu psíkov. Vybaľujem techniku, sadám si pod mladú vŕbu, obliekam sa do maskovacieho oblečenia a k tomu sa spolu s technikou prikrývam maskovacou sieťou. Maskovanie musí byť dokonalé, keďže som veľmi blízko miesta, kde verím, že prídu. Ešte pripájam diaľkovú spúšť, nastavuje parametre mojej zrkadlovky a začína sa môj niekoľkohodinový odpočinok a vychutnávanie si zvukov lesa. Ešte aj vietor fúka správnym smerom. Dnes by to mohlo vyjsť.

IMG_3801

Po chvíľke sa však idylka končí. Zabudol som si repelent a keďže som blízko priehrady, moju pohodu narúšajú neustále dobiedzajúce komáre. Po dvoch hodinách ma to prestáva baviť. Je pol ôsmej a z tých komárov som už zúfalý. Ešte desať minút a končím. Ani som si to nestihol v duchu dopovedať a zrazu som začul šuchot v poraste, ani nie 5m odo mňa. Skamenel som, ešte aj dýchanie som obmedzil na minimum. Nemôžem uveriť vlastným očiam. Z krovia vychádza jeden, za ním druhý a po chvíli tretí psík. Tri roztomilé šteniatka prechádzajú popri mne vo vzdialenosti hádam na 5m. Neuveriteľná nádhera. Ich cesta smeruje priamo popred mňa, presne tam kde ich potrebujem. Ešte kúsok a dokonca budú na kopčeku pri strom smreku. Sú tam, dva psíky zastali na kopčeku a roztomilo sa rozhliadajú po okolí. Za nimi je krásne protisvetlo, ktoré tlmia koruny listnatých stromov. Fantázia. Potichu zacmukám aby sa pozreli mojim smerom. Nakrátko zmeraveli a pozerajú na mňa. To je tá chvíľa. Stláčam spúšť a sledujem ako budú reagovať na zvuk fotoaparátu. Ešte chvíľku stoja, pozerajú vôkol a hľadajú zdroj toho tajomného zvuku.

IMG_3402

Canon 5D mark II, Canon 400mm L USM, f5.6, ISO 3200, čas 1/160

Náhle na chvíľku odbehli do neďalekého krovia. Za nimi sa pobral aj tretí, ich trošku oneskorený súrodenec.

IMG_3404

Canon 5D mark II, Canon 400mm L USM, f5.6, ISO 3200, čas 1/160

Asi po 5 minútach sa vracajú naspäť. Opäť cez kopček pri starom smreku. Stíham urobiť ešte zopár fotografií, teraz mi však už nevedomky pózujú po samom. Zvuk uzávierky ich vôbec neruší. A po chvíli miznú v kroví, z ktorého na začiatku vyšli. Neuveriteľný zážitok. Ešte hodnú chvíľu sa od vzrušenia chvejem a neveriacky sedím a premýšľam, čo sa to práve udialo. Mám na karte psíka medvedikovitého. A nie jedného, ale rovno dvoch na jednej fotke. A nie dospelých ale šteňatá. Neskutočné.

IMG_3396

Canon 5D mark II, Canon 400mm f5.6 L USM, f5.6, ISO 3200, čas 1/200

Po pol hodinke balím. Slnko už pomaly zachádza, ja sa poberám domov cez ten čarovný les, ktorý mi doprial zatiaľ môj najväčší zážitok so zvieratami. Ďalšie dni som sa na rovnakom mieste ešte pár krát ukázal, no nemal som šťastie. Na druhej strane mi to vôbec nevadilo, lebo už som si nevedel predstaviť, čo by sa muselo udiať aby bol môj predchádzajúci zážitok prekonaný. Naďalej som však psíky sledoval prostredníctvom záberov z fotopasce. Čím však boli väčšie, postupne sa začali na danom mieste objavovať čoraz menej. V druhej polovici júla sa už objavovali iba v noci a už ani nie každý deň. Napokon som odtiaľ fotopascu stiahol. Uvidíme, čo sa tam bude diať na budúci rok. Či ten starý brloh vôkol veľkých smrekov opäť obsadí jazvec, alebo sa znova udeje niečo zaujímavé. Každopádne už teraz sa na to teším.

Splnený sen – lietajúci drahokam

Splnený sen – lietajúci drahokam

Je tma. Skoro ráno zvoní budík. Rýchlo sa zdvíham z postele. Odchádzam do vedľajšej izby, kde mám už z večera pripravené oblečenie a foto techniku, následne sadám do auta a vyrážam. Po krátkom čase prichádzam k neďalekému lesu. Hustou tmou sa predieram lesom aby som ešte za tmy prišiel na miesto môjho fotolovu. Za tmy pre to, aby som svojou prítomnosťou nerušil zvieratá a nemuseli si na mňa ako na niečo nové zvykať. Na brehu rieky vedľa kolmej steny a pred už dávnejšie pripravený odsedávací konár rozkladám fotostan, vybaľujem techniku a začína sa nové dobrodružstvo. Takto podobne sa začínajú moje rána, ktorých cieľom je nafotiť nášho hádam najkrajšie sfarbeného zástupcu vtákov – rybárika riečneho.

IMG_6817

Rybárik riečny je vták zo skupiny rybárikovitých, ktorý sa pýši prekrásnym oranžovo modro – zeleným sfarbením. Je veľký približne ako drozd s pomerne dlhým zobákom a krátkym chvostom. Jeho obľúbeným biotopom sú okolia vodných tokov a nádrží, kde sa občas v letku ponad hladinu mihne modrá guľka, žiariaca sýtymi farbami najmä počas slnečných jarných dní. Takto vzniklo aj jeho pomenovanie – lietajúci drahokam. Nevyhnutnosťou pre jeho existenciu sú kolmé steny, kde si až do hĺbky 50cm na jar usilovne hĺbi svoje hniezdne jamky alebo čistí a renovuje svoje staré jamky z minulých rokov. Za vhodných podmienok hniezdi viac krát do roka, zvyčajne v čase od apríla do júna. Jeho potravou sú najmä drobné rybky, ktoré loví strmhlavým rýchlym letom a plytkým ponorením do vody. Následne s korisťou vyletí späť na trčiaci konár okolitej vegetácie a prudkými údermi o konár ju rýchlo usmrtí. Zriedkavo sa jeho potravou okrem drobných rybiek stávajú aj zástupcovia obojživelníkov či hmyzu.

CU6A9616

Osobitnou kapitolou je správanie sa rybárikov v čase rozmnožovania. Nahováračky začínajú strmhlavým letom páru k vodnej hladine pričom v poslednej chvíli dochádza k prudkému zmenu smeru a samček letí vysoko ku korunám stromov. Následne neúnavne loví rybky, s ktorými neustále prilieta k samičke a snaží sa ju nakŕmiť. Ak samička rybku prijme, nepriamo mu dáva súhlas k páreniu a od samotného aktu párenia už nie je ďaleko. Počas týchto nahováračiek samozrejme spolu kopú aj hniezdnu noru, do ktorej samička po párení znáša niekoľko vajíčok. Po znáške sa potom samček a samička striedajú v sedení na vajciach a asi po 20 dňoch sa liahnu mláďatá.

CU6A9622

Rybáriky patria medzi najkrajšie sfarbené vtáky na Slovensku, preto sa tešia výraznej obľube fotografov. Asi najnáročnejšou časťou fotenia rybárikov je dohľadanie jeho loviska. Počas hniezdenia sa lovisko nachádza spravidla v blízkosti hniezdnej dutiny a teda v čase kŕmenia mláďat je veľká pravdepodobnosť, že rybárika zazrieme na konári nad vodnou hladinou alebo na konári trčiacom z vody. Na týchto miestach zvyčajne striehne na svoju korisť, ktorú bleskurýchlym pohybom a ponorením do vody chytá do svojho dlhého zobáka. Ak sa vhodne zamaskujeme v blízkosti jeho obľúbeného konára, úspech sa určite zakrátko dostaví.

CU6A0456

Podľa vlastných skúseností sa dá povedať, že nafotiť rybárika sediaceho na konári nie je až taký veľký problém, avšak zhotoviť zaujímavejšiu fotku v podobe nejakého akčného záberu je pomerne tvrdý oriešok. Rybárik je neskutočne rýchly tvor a trafiť ho do záberu a do hĺbky ostrosti v pohybe, je dá sa povedať nadľudský výkon. Túto sezónu boli rybáriky mojim hlavným objektom záujmu. Chcel som nafotiť solídnu fotku rybárika na konári, fotku rybárika s úlovkom, kŕmenie mláďat alebo samice a letovku rybárika s úlovkom. Hlavne zhotovenie poslednej spomenutej fotky, bola jedna z najnáročnejších vecí, ktoré som počas fotenia prírody doteraz zažil.

rybárik

Cieľ bol teda jasne určený a zostávalo mi už len vybrať správny spôsob a techniku fotenia, ktorou by sa mi letovka rybárika podarila. Bolo treba nájsť miesto, ktoré rybárik veľmi často navštevuje a tak zvýšiť šancu na úspech. Po viacnásobných pozorovaniach z  väčších vzdialeností som si všimol, že môj farebný kamarát rád loví z jednej dlhej vŕbovej vetvy prevísajúcej ponad rieku. Na druhý deň som si už pripravoval miesto. Vo vysokom strmom brehu pred touto vetvou som si odkopal vodorovnú plošinu pre postavenie môjho fotostanu, ktorú som situoval tak, aby som mal slnko za chrbtom vo večerných hodinách. Toto miesto som potom ešte domaskoval okolitou vegetáciou. Táto časť príprav patrila medzi tie najľahšie. O pár dní som už sedel na tomto mieste v maskovacom fotostane a čakal kedy rybárik priletí. Keďže už rybáriky v tomto čase kŕmili mladé, potrebovali neustále loviť, aby zahnali ich hlad. Vďaka tomu netrvalo dlho a samček sa objavil. Chvíľu postál na vetve a zrazu sa náhle spustil smerom k vode, zalovil a na vetvu sa vrátil s malou rybkou v zobáku. Niekoľkými údermi o konár ju usmrtil a odletel s ňou k svojmu potomstvu. Odhadnúť správnu chvíľu kedy a na ktorú časť vetvy priletí po love by som asi nedokázal a tak som zhodnotil, že najlepším časom na fotku letovky bude zrejme okamih, kedy bude s rybkou odlietať k svojim mladým.

CU6A9855

Na zhotovenie tejto fotografie som plánoval použiť super rýchle telo Canon 7D mark II, ktoré dokáže 10 snímkou za sekundu. Už ho bolo treba iba správne nastaviť, teda zvoliť dostatočne krátky čas, clonu a citlivosť snímača. Vzhľadom na to, že rybárik pri odraze od vetvy naberá najväčšie zrýchlenie čas pod 1/2000s bol už príliš dlhý a dochádzalo k pohybovej neostrosti. Samozrejme aby som trafil rybárika do hĺbky ostrosti, bolo treba objektív zacloniť aspoň na f9 a viac aby bola hĺbka ostrosti čo najväčšia a pri týchto hodnotách som už začal narážať na limity tohto tela, pretože bolo treba dvíhať ISO do hodnôt 2500 a viac, kedy obraz už dosť šumí a začínajú sa strácať detaily. S týmto telom som to skúšal viacero dní, ale ani raz som nebol úspešný. Buď bol rybárik neostrý, alebo bola fotka veľmi zašumená, poprípade sa rybárik do záberu nezmestil a mal urezanú niektorú časť tela. Po týchto neúspechoch som už začal strácať nádej že sa mi to podarí a fotku podľa mojich predstáv som začal posúvať do roviny – nesplnené.

CU6A0441

Posledný deň som sa rozhodol že už nejdem fotiť letovky a tak som zobral staručké telo 5D mark II, ktoré je síce pomalé ale má krásny obraz plný detailov, keďže ide o full frame s veľkým snímačom. Sadol som si do maskovacieho stanu a čakal na rybárika s rybkou, aby som si urobil fotku plnú detailov a farieb. Keďže mladé zrejme rástli ako z vody, rybárik chodil loviť s pomerne veľmi často a tak urobiť takúto fotku nebol zakrátko žiaden problém. Karta sa mi rýchlo plnila, no fotky boli stále už iba veľmi podobné. A tak som sa rozhodol, že skúsim letovku rybárika ešte raz, aj keď s pomalším telom. Vzhľadom na to, že išlo o full frame nastavil som vysoké iso 2500, kvôli väčšej hĺbke ostrosti som priclonil až na f11 a ponechal rýchly čas expozície 1/3200s. Už stačilo len aby prišiel rybárik a následne ho trafiť do záberu.

CU6A0395

V tichosti čakám na prílet. Počujem pískanie. Pozriem do hľadáčika a je tam. Je to samček. Nehybne ho pozorujem ako sa prikrčí a vrhne strmhlav do vody, aby sa vrátil s rybkou v zobáku. Rybka je otočená hlavou napred, to znamená, že nie je pre neho, ale bude s ňou kŕmiť mladé. Presne na toto som čakal. Sedí s rybkou na ,,mojej,, vetve, chvíľu sa obzerá  a mierne sa prikrčí. To je ten moment. Bude odlietať. V momente stláčam spúšť, rybárik bleskurýchle opúšťa svoje stanovište a ja verím, že som vystihol ten správny moment. Po nedávnom neúspechu si skepticky prehrávam zábery. Neverím vlastným očiam. Trafil som ho na prvý pokus. Rybárik je v zábere a po priblížení vidím, že je krásne ostrý a otočený tou najkrajšou modrastou farbou krídel ku mne. Paráda. Podarila sa fotka, ktorá bola oddávna mojim snom.

IMG_2556

Opäť raz sa potvrdilo, že trpezlivosť prináša ovocie najmä vtedy, keď to už človek vôbec nečaká.. Verím, že počas nasledujúcich mesiacov sa mi bude opäť dariť v plnení mojich fotosnov budem sa s nimi môcť opäť podeliť.

Keď voda čaruje

Keď voda čaruje

Voda patrí medzi jeden zo štyroch živlov prírody. Pre existenciu života je voda nevyhnutnou veličinou a možno povedať, že všetky organizmy na našej Zemi sú na vode závislé. Okrem toho, že je podmienkou života na našej Zemi, pre množstvo živočíchov je ich životným prostredím, domovom, zdrojom potravy, miestom vhodným pre rozmnožovanie a podobne.

Beluša-veľká

Okolie akéhokoľvek vodného prostredia, či už sa jedná o prírodný vodný tok, alebo vodnú nádrž či jazero, ktoré vytvoril človek sa vyznačuje neustálou a veľmi výraznou aktivitou živočíchov.

Potápka-malá (1)

Nie len za teplého počasia sa počas celého roka k vode uchyľujú rozmanitý zástupcovia skupín obojživelníkov, plazov, vtákov či cicavcov. Aj preto mám tieto miesta veľmi rád a vždy sa tam vraciam s veľkým očakávaním, akým zážitkom ma nespútaná príroda opäť obdarí.

_MG_3350

Pri potulkách prírodou sa zameriavam hlavne na vodné vtáctvo a tak som pri vode veľmi často svedkom nevídaných a zaujímavých životných prejavov a správania sa rôznych druhov zvierat. Osobne pri vode mávam rád hlavne skoré rána, kedy vtáky ihneď po prebudení začínajú so svojou aktivitou. Keďže sú výborne oddýchnutí, skoro ráno je ich aktivita veľmi vysoká, čo mi dáva množstvo šancí vidieť a zachytiť zasa niečo nové a zaujímavé. Typickým príkladom je lov volaviek, či rýchle pobehovanie kalužiakov po bahnistých oblastiach zháňajúcich pod zub niečo chutné. Sem tam sa objaví bobor, vydra, či užovka usilovne hľadajúca niečo, čo zaženie hlad.

Užovka-obojková

Väčšinou je skoro ráno bezvetrie, voda je kľudná, hladina nehybná a tak spolu so žiariacim slnkom vytvára nádherné zrkadlenie. Možno povedať, že voda vtedy čaruje a na svojej hladine vytvára nádherné, farbami žiariace odrazy. Keď sa k tomu ešte pridá jemný opar vznášajúci sa nad hladinou, k dokonalej fotke už moc nechýba. Hmla s jemnými slnečnými lúčmi vytvorí tak jemnú a snovú atmosféru, že si častokrát pripadám ako v rozprávke. Presne pre tieto chvíle sa oplatí skoro ráno vstávať a obetovať tak čas svojho drahocenného života. Aj keď človek v tieto rána často poriadne vymrzne, zábery neopakovateľných javov tento mierny diskomfort hravo prekonajú.

Kalužiak-močiarny

Samozrejme, teplé slnečné večery nie sú o nič horšie. Na večer opäť stúpa aktivita zvierat, teda aj vtáctva a tak nie je problém vidieť loviť rybárika, rôzne druhy volaviek, kršiaka rybára, rybára riečneho, orliaka morského a iných impozantných dravcov.

Orliak-morský

Tesne pred západom slnka sa zvykne vietor znova ukľudniť a tak prichádza opäť kombinácia dostatku jemného, mäkkeho večerného svetla, nehybnej hladiny a k tomu za tepla aj veľmi aktívny hmyz v okolí vodnej hladiny, čo vytvára opäť mnoho možností na vytvorenie takmer dokonalého statického záberu, či akcie v podobe letovky alebo lovu.

IMG_8288

Volavka-popolavá

Ďalším skvelým obdobím na fotenie zvierat pri vode je jar. Po dlhej zime sa príroda opäť prebúdza. S rastúcou teplotou rastie aj hladina pohlavných hormónov u vtákov a s ňou prichádza obdobie predvádzania sa, dvorenia a nežných nahováračiek. Následne prichádza párenie a po nejakom čase aj liahnutie mláďat. Prichádza obdobie, kedy sa vtáctvo ,,oblieka,, do pestrého svadobného šatu. Na oblohe sa odohrávajú svadobné lety vtákov, prichádza svadobný tanec potápky chochlatej na vodnej hladine, či obdarovanie samičky ulovenou rybkou zo strany samčeka u rybárika riečneho.

Rybárik-riečny

Neskôr možno následne zazrieť kŕmenie mláďat, ,,škôlku,, kačíc divých so svojou matkou, či vozenie mladej generácie na chrbte svojich rodičov u potápok.

Kačica divá

K tomuto všetkému sa u niektorých druhov prejavuje zároveň silné teritoriálne správanie sprevádzané typickým hlasovým prejavom signalizujúcim, že dané územie už má svojho pána.

Sliepočka-zelenonohá

Na Slovensku je pri vodných tokoch ešte jedno krásne obdobie. V čase jarnej a jesennej migrácie môže človek vidieť aj niekoľko vzácnejších druhov, ktorých inak po celý rok niet. Voda sa z diaľky akoby hmýrila ešte väčším množstvom farieb ako po ostatné obdobia v roku. Okolie vodných tokov sa zaodeje do nádherných, sýtych farieb, čo dodáva fotografiám akýsi farebný šmrnc a nádhernú kresbu. Šanca na vzácnu a zaujímavú fotku tak v tomto období výrazne narastá.

Pobrežník-obyčajný

Pravdepodobnosť úspechu zvyšuje aj fakt, že na malých územiach sa vtáky združujú do pomerne veľkých skupín. V závislosti od počasia sa následne zdržia pár dní alebo aj niekoľko týždňov. Ak má fotograf šťastie a natrafí na vhodnú lokalitu, dokáže za krátky čas nafotiť viacero vzácnych druhov oddychujúcich na brehoch vôd počas svojej dlhej  a namáhavej cesty.

Volavka-popolavá2

Takto sa mi na Orave, kde pôsobím podarilo nafotiť viacero vzácnejších druhov v tejto oblasti – hvizdák veľký, pobrežník bojovný, kalužiak červenonohý, orliak morský, kamenárik pestrý, pobrežník čiernozobý a iné. Aj preto mám tieto obdobia najradšej a venujem im každoročne najviac svojho času a energie.

Pobrežník-bojovný

Myšiak lesný – ako na to…

Myšiak lesný – ako na to…

Myšiak lesný patrí medzi našich najbežnejších dravcov a zároveň medzi najčastejší fotografický objekt v zimnom prostredí. Ide o majestátneho a pomerne hojného pána oblohy, ktorý sa vyznačuje prenikavým a do veľkej diaľky sa rozliehajúcim piskotom. Tento dravec sa živí prevažne drobnými cicavcami, no zároveň nepohrdne ani iným uhynutým živočíchom. Hovorí sa, že uhynutými živočíchmi sa živý najmä v zime, počas mrazivého počasia, kedy je pre neho ťažšie niečo uloviť. Na základe mojich pozorovaní možno povedať, že uhynutými živočíchmi sa bez problémov kŕmi aj v čase priaznivých podmienok pre lov, čo je správa potešujúca najmä pre fotografov, ktorí si ho chcú vyfotiť.

607c27d403f6b5a03ea3e34c70fdcf74fb42aa67

Myšiak lesný patrí veľkosťou medzi väčších dravcov a na oblohe ho možno veľmi ľahko odlíšiť od iných dravcov hlavne svojou veľkosťou a mohutnosťou. Aj napriek tomu, že je pomerne hojný, ide o veľmi plachého vtáka, ktorý po zazretí človeka okamžite s hlasitým piskotom odlieta preč. Počas mojich pozorovaní ma vždy pustil na vzdialenosť iba približne 100m. Ako náhle som sa chcel priblížiť, okamžite sa vzniesol k oblohe a letel preč. Tak ako každý dravec, aj tento sa vyznačuje výborným zrakom, čo sa stáva rozhodujúcim poznatkom pre fotografov, ktorí si ho chcú vyfotiť. Ak chce byť fotograf úspešný, najväčšie úsilie musí investovať do zhotovenia dokonalého maskovania. V mojom prípade by som odporúčal pevný kryt, zhotovený z maskovacích sietí a z čo najviac prírodného materiálu, ktorý pochádza z prostredia, kde chceme myšiaky fotografovať.

17cf2f90b6bd6cb02660d51abd21d7813c0ad975

Samozrejme iba samotné maskovanie nestačí. Postaviť kryt a dúfať, že na potrebné miesto náhodou priletí je bláznovstvo. Preto treba vymyslieť niečo, čím ho na požadované miesto dostaneme. Existujú rôzne druhy návnad, no pri ich ukladaní treba dávať pozor hlavne na množstvo a miesto. Je dobré sa poradiť s poľovníkmi v danom revíri a samozrejme hneď po fotení je dobré návnadu zbaliť, najmä z hygienických a legislatívnych dôvodov. Osobne na vnadisko dávam iba malé množstvo návnady, ktoré po fotení zbalím alebo ho myšiaky behom jedného dňa dokážu skonzumovať. Používal som rôzne druhy návnad od vnútorností cez kuracie mäso a podobne. Najviac sa mi však osvedčil hovädzí loj a hovädzia pečeň.

ae281db5f0b1b43dafcbd7e6006949df3c22e263

Ďalším z trikov, ktorým by som sa chcel podeliť, možno uplatniť hlavne v zime keď je krajina pod snehom a krásne snehobiela. Raz ma napadlo, že by bolo dobre na snehu nasimulovať niečo, čo u myšiakov prebudí ich inštinkty a pritiahne ich pozornosť. Krv a jej sýto červená farba sa na snehu musí vynímať a dá myšiakom jasne najavo, že potrava je blízko. Už len vymyslieť niečo, čo napodobní krv, keďže ku krvi zvierat sa dostanem len veľmi ťažko. A tak som skúsil zriediť kečup s vodou a s malou dušičkou som to vyskúšal. Však červená ako červená. Na moje počudovanie sa mi zdá, že červená farba v okolí vnadiska pôsobí ako magnet a percento mojich úspechov v podobe prítomnosti myšiakov, keď som v kryte výrazne stúplo.

bde1db1e08b0f39413a3d409d63d7f22cf69faea

Poslednou vecou, ktorú by som chcel spomenúť vo vzťahu k foteniu myšiakov je úprava prostredia. Dôležité je samozrejme zvoliť si správne miesto kde sa myšiaky vyskytujú, následne postaviť kryt vhodne orientovaný vzhľadom k slnku a samozrejme upraviť prostredie vnadiska tak, aby bolo čo najprirodzenejšie, aby návnadu nebolo vidieť a zabezpečiť ju tak, aby ju nervózne myšiaky hneď neodniesli, keď sa im nebude niečo pozdávať. Sám používam pletivo potiahnuté plastom, ktoré prichytím roxorom alebo klincami o podklad. Dôležité je, aby veľkosť ôk nebola ani príliš veľká ani príliš malá, aby sa myšiaky do pletiva svojimi pazúrmi nezamotali, ale na druhej strane aby dokázali s ľahkosťou z pod pletiva vytrhávať kusy návnady.

db6149b8cf719346f4893ee898418c1c9d528a4b

Ku všetkým týmto záverom som sa dokázal dostať taktikou pokus – omyl za pomerne krátky čas. Minulú zimu som skúšal prvýkrát fotiť myšiaky. Keďže som bol bez skúseností, výsledok bol tomu primeraný. Mal som slabé maskovanie, nepravidelne som prikrmoval a celkovo som urobil množstvo iných chýb. Bol som v kryte 6 dní po 4 hodiny v -10 stupňových mrazoch a myšiaka som z tohto času mal pred objektívom jeden jediný deň a to len asi 10 minút.

a76b00902f35a6c02c36802e4a784e678e60f128

Tento rok som sa rozhodol, že v zime pre mňa budú myšiaky prioritou a všetko som tomu podriadil. Našiel som si vhodný a hlavne pravidelný zdroj návnad. Na rovnakom mieste som postavil už teraz ,, dokonalejší kryt,, a od októbra pravidelne dokrmujem, postupne mením prostredie a sem tam s foťákom navštevujem môj kryt.

f9e5252dce46a00cb5bd79dc03c806013324dfdf

Momentálne som dospel do štádia, kedy mám takmer stále myšiaky na vnadisku, kedy mám už kopec statík nafotených a snažím sa o zachytenie momentiek, pohybu a môjho vytúženého súboja myšiakov. Verím, že sa mi to do konca tejto zimy podarí.

1c9d5c52191b6a3d5888b7532b3567fddef522cd

Na záver musím ešte dodať, že aj fotenie myšiakov sa mi na začiatku zdalo ako pomerne náročná záležitosť. Postupne však zisťujem, že keď fotograf vychytá zopár spomínaných ,,maličkostí,,, nie je to vôbec tak náročné. Niečo podobné som zažil aj na jar s volavkami.

A najlepšie nakoniec… 😀

19e1060edf35ea3cde43e95c8442531ff5d70d32

Prekvapenie zvané Egretta alba (Beluša veľká)

Prekvapenie zvané Egretta alba (Beluša veľká)

Patrím medzi ľudí, ktorí si z času na čas stanovujú krátkodobé alebo dlhodobé ciele. Jedny z nich sú reálnejšie, iné menej, no aj napriek tomu sa ich snažím za každú cenu naplniť.  Tak tomu bolo aj na začiatku tohto kalendárneho roka (2013) v mojej najobľúbenejšej voľnočasovej aktivite – fotografií.  Vzhľadom na to, že sa wild fotografií venujem iba krátky čas som si zvolil na tento rok relatívne ľahké ciele. Neskôr som však zistil, že až také ľahké nie sú. Mojim cieľom bolo tento rok kvalitne nafotiť zopár pomerne bežných druhov – líška hrdzavá, volavka popolavá, beluša biela, jeleň lesný a srnec hôrny.

af38aa8979e635551457544f1f1b99aa7c3f0f8e

Nečakal som však, že nafotenie volaviek bude až takým ťažkým  orieškom. Ihneď s príchodom jari a rozlúčením sa s poslednými pozostatkami snehovej prikrývky som sa pustil do realizácie svojich cieľov. Ako biológ som vedel, že na jar sa budem venovať volavke popolavej (odkaz) a beluši až koncom leta a na jeseň, keďže tie hniezdia iba na dvoch miestach v strednej a západnej Európe a to na Neziderských jazerách v Rakúsku a na Podunajskej nížine. A na iné miesta prichádzajú po hniezdení niekedy koncom júla resp. na prelome leta a jesene. Tak tomu bolo aj tento rok. Ako som už spomínal v článku o volavkách popolavých, stav vodnej hladiny na Oravskej priehrade, kde fotievam najčastejšie tento rok moc neprial foteniu. Vodná hladina bola nenormálne vysoká a voda sa držala na úrovni trávnatého porastu, čo nebolo moc vhodné na kvalitné zábery. A tak som sa už pomaly začal lúčiť s nafotením beluše veľkej, keďže som ich na priehrade pozoroval už dlhší čas  no bolo ich podstatne menej ako po iné roky a s príchodom jesene sa nezadržateľne blížil čas ich odletu do teplejších južnejších oblastí.

_MG_9914

Na moje prekvapenie koncom augusta konečne začala klesať voda v priehrade a s tým sa odkrývali bahnité miesta vhodné fotenie brodivých vtákov, ktoré práve tiahli našim krajom. S volavkami som sa pomaly rozlúčil, ale vedel som o jednom vynikajúcom mieste na poľskej strane priehrady, ktoré bolo síce celé leto pod vodou  no s klesajúcou vodnou hladinou bola možnosť, že sa odkryjú miesta, kde som počas leta videl nespočetné množstvo brodivých vtákov a volaviek. A tak som sa koncom augusta rozhodol, že toto miesto navštívim a skontrolujem stav. Po príchode na dané miesto ma čakalo úžasné prekvapenie. Hoci tu už nebolo toľko volaviek ako v strede leta, všade naokolo lietali a po bahne pobehovali kŕdle kalužiakov a iných brodivcov. V diaľke som síce zahliadol zopár volaviek popolavých a sem tam aj bielu, ale bolo to na miestach ťažko dostupných pre človeka a tak som tomu nevenoval príliš veľkú pozornosť. Keďže tu na fotenie toho bolo pomerne veľa, rozhodol som sa, že si tu na druhý deň postavím kryt a skúsim šťastie. A tak sa aj stalo. Po príchode na miesto som si vybral vhodnú lokalitu vzhľadom na pohyb vtákov a na orientáciu zapadajúceho slnka, aby som mal pri fotení pekné večerné svetlo. Behom 20 minút som postavil kryt, ukryl som sa v ňom a čakal. Bolo krásne počasie, mäkké večerné svetlo a nádherná, už skoro jesenná atmosféra. No chýbalo to hlavné. Všade naokolo bolo počuť zvuky kalužiakov, no pred krytom sa počas 3 hodín čakania okrem trasochvostov neobjavilo absolútne nič.

8a645631e55bbfd9b7573c0ec0503b2bc1ed2b0c

 V kryte chyba nebola, lebo rovnaký kryt som už na volavky a kalužiaky používal a účinok bol viac ako 100%. Podobný scenár sa opakoval aj na nasledujúce dni, počas ktorých si vtáky na kryt mohli zvyknúť a teda sa mohla zvýšiť moja úspešnosť fotenia, čo sa však nestalo. Zo dňa na deň prišla absolútna zmena počasia, bolo daždivo a nebo bolo celé dni zatiahnuté nízkou oblačnosťou.  Toto miesto ma napriek svojim výborným podmienkam maximálne sklamalo a tak som si povedal, že to tam zbalím a pre tento rok uzavriem sezónu fotenia vodných vtákov na priehrade.

_MG_9964

O dva týždne, na začiatku septembra prišla prvá fáza babieho leta a mne to nedalo.  To miesto bolo tak dobré, že mi to nedalo a ja som to chcel ešte raz skúsiť. V piatok som postavil kryt s tým, že to ešte v sobotu a nedeľu skúsim. Kalužiakov bolo na mieste stále dosť, dookola pobehovali po bahne na brehu a snaživo lovili a zbierali niečo vhodné a výživné pre svoju existenciu. V sobotu sa mi konečne potvrdila vhodnosť tohto miesta. Podarilo sa mi nafotiť zopár kalužiakov, ktoré usilovne pobehovali popred môj kryt a zbierali všetko vhodné, čo im prišlo do cesty. V diaľke do trávy sadli aj beluše biele a volavka popolavá no bolo to vo vzdialenosti hádam 100m a teda nevhodné na fotenie.  Nebolo to pre mňa prekvapením, lebo volavky patria medzi veľmi plaché vtáky a aby sa priblížili, potrebujú pomerne dlhý čas na to, aby si zvykli na zmenu v prostredí a teda konkrétne, na môj kryt.  Keďže kryt som tam chcel mať iba na víkend, nerátal som s tým, že by sa volavky priblížili a zameral som sa iba na kalužiaky.

_MG_9902c

O to väčšie bolo moje prekvapenie na druhý deň,  keď sa udialo to, čo som vôbec ale absolútne vôbec nečakal.  V nedeľu som veľmi dlho uvažoval o tom, či sa fotiť vôbec vyberiem alebo nie. Bolo pár osobných dôvodov, ktoré boli proti. Napriek všetkému, keď som videl aké úžasné počasie je vonku nedalo mi ostať doma. Zbalil som výbavu do auta a za pol hodiny som už bol v Poľsku a chystal sa zaľahnúť do krytu. Za zmienku určite stojí, že som si prvýkrát so sebou zobral novú fotopomôcku a to audio vábničku. Tam som si nahral hlasy kalužiakov a ihneď po zaľahnutí do krytu som ju spustil a ako vždy čakal, čo sa bude diať.

_MG_9953c

Neviem, či to bolo vecou náhody alebo bola efektívnosť vábničky oveľa väčšia ako som čakal, no ani nie po minúte sa predo mnou objavil prvý kalužiak a začal sa kŕmiť. Zakrátko ich priletelo viacero a dookola pobehovali okolo mňa, raz bližšie a inokedy zasa ďalej od krytu. Čo som však nečakal bol prílet belúš veľkých asi na 50m popred môj kryt. Najskôr prišla iba jedna, no postupne počas asi 15 minút po jednej prileteli ďalšie a ich počet sa ustálil na čísle sedem.

_MG_9977

Po krátkej kontrole okolia začali nerušene loviť a ja som ich žiaľ zatiaľ iba pozoroval, keďže ich vzdialenosť odo mňa bola relatívne veľká. Nečakal som, že prídu bližšie, keďže kryt som mal na mieste iba 2 dni. Opak bol pravdou. Postupne, počas lovu sa ku mne neustále približovali a vzdialenosť medzi nimi a mnou sa začala rapídne zmenšovať. Tri z nich prišli ešte bližšie, hádam na 15 metrov a začalo sa divadlo v priamom prenose. Vábnička štebotala naplno a tak presunutie môjho foťáku, jeho nastavenie v podobe podexpozície a zvuk uzávierky vôbec neriešili.  Sem tam sa pozreli  na môj kryt, občas podleteli  o dva tri metre ďalej alebo bližšie, čo mi dalo výbornú príležitosť na fotenie akcie.  Zároveň sa blížil západ slnka a tak aj napriek tomu, že bola jasná obloha svetlo bolo krásne mäkké, jemné, s večerným nádychom a aj napriek snehobielej farbe volaviek nespôsobovalo na záberoch prepaly.

_MG_9957

Nastavenie foťáku sa pri tomto fotení stalo rozhodujúce, pretože takmer na žiadnej fotke som nemal prepaly a odpadu som mal minimálne, čo sa mi v minulosti, pri takýchto kontrastných a teda na expozíciu náročných podmienkach stávalo často. Aj napriek tomu, že mi slnko zašlo za obzor a to krásne svetlo sa z minúty na minútu vytratilo ostal som ďalej v kryte. Nechcel som narušiť atmosféru večerného lovu svojou aktivitou a všetko vyplašiť. Počkal som teda kým sa nezotmelo, kým sa nepobrali vtáky na svoj večerný odpočinok a až potom som sa z krytu už takmer za úplnej tmy pobral domov. Opäť, tak ako na jar som zažil nádherný zážitok a domov som sa vracal s kartou plnou dobrých záberov. V ďalších dňoch sa počasie opäť prudko pokazilo, voda ešte viac rapídne klesla a toto miesto sa už stalo nepoužiteľným. Maskovanie som zbalil a na nejaký čas som toto miesto musel opäť opustiť. Uvidíme kedy sa tam opäť vrátim, každopádne viem, že som opäť objavil výbornú lokalitu na fotenie vodného vtáctva, kde sa napokon predsa potvrdili moje predpoklady nafotenia zaujímavých fotografií.

Príjemné chvíle strávené s volavkami

Príjemné chvíle strávené s volavkami

Volavka popolavá patrí medzi naše pomerne bežné vodné vtáky. Je dravcom. Živí sa prevažne rybami, ale nepohrdne ani obojživelníkmi, či dokonca inými malými vtákmi, ktoré sa jej podarí uloviť. V zime neodlieta, ale ostáva zimovať na nezamrznutých rybníkoch, respektíve riekach či iných vodných tokoch.

743cafde585a0c3307aa6d9a4e415db1a78b41f6

Aj napriek tomu, že je to pomerne častý návštevník rôznych vodných plôch, zazrieť ju zblízka, respektíve kvalitne nafotiť je dosť  veľký oriešok.Uvádza sa, že poplachová hranica, teda hranica po ktorej prekročení  vták odlieta je 100m. Moje skúsenosti však nasvedčujú, že je to trošku inak. Pokiaľ som sa na mieste výskytu objavil ako ,,nováčik,, , volavky odlietali pomerne skoro. Naopak, keď si už na občasnú prítomnosť zvykli, pustili ma bližšie, no bolo to skôr zriedkavé.

6cb6b385ee66b136523c84c3cca2047595d31513

Asi pred rokom, ma tento majestátny vták upútal natoľko, že som sa ho rozhodol nafotiť a venovať mu množstvo môjho voľného času. Hľadal som miesta, staval kryty, no napriek tomu sa mi to veľmi nedarilo. Až tento rok. Na jar som objavil novú lokalitu, trávnatú zátoku, kde sa chodí neresiť nespočetné množstvo rýb, a tak sa táto zátoka rýchlo stala obľúbeným loviskom volaviek. Spočiatku si zo mňa robili srandu. Nech som sa maskoval akokoľvek, vždy boli niekde inde, zväčša na opačnej strane zátoky ako som bol ja, čo nebola vzdialenosť vhodná na kvalitné fotenie. Samozrejme som to nevzdával, lebo už viackrát sa mi trpezlivosť vyplatila. Postavil som nový kryt, úplne iný ako všetky predošlé. Vhodne som ho vymaskoval maskovacími sieťami a prírodným materiálom a nechal som ho na mieste pár dní, nech si naň volavky zvyknú. Sem tam som ho išiel z diaľky skontrolovať, či stojí a čo sa pred ním odohráva. Zvuky z diaľky prezrádzali, že sa v okolí pohybujú kalužiaky, kačky a cýbiky, no zazrel som aj volavku. A tak som sa po týždni rozhodol, že skúsim šťastie.

_MG_5966

,,Zapichol,, som sa do krytu a čakal. Po dvoch hodinách sa jedna z nich objavila. Bola síce trošku ďalej ako som potreboval ale dala sa nafotiť. Dokonca pred mojimi očami ulovila dosť veľkého kapra a vzlietla s ním. Pristala niekde vedľa krytu, no mimo môj dohľad. Po pár minútach sa vrátila, ešte sa trošku pomotala po okolí a bola preč. Vznikli moje prvé použiteľné fotky volavky. Stále to však nebolo ono a mojou predstavou bolo nafotiť ju z bezprostrednej vzdialenosti a v akcií. A tak som sa na ono miesto vracal vždy pár krát v týždni. Aj keď sa volavky pravidelne objavovali, vždy boli buď mimo dostrel alebo v zajatí trávnatého porastu. Navyše začala klesať vodná hladina a hrozilo, že zátoka vyschne a volavky sa presunú niekde inde. Našťastie sa to nestalo. Prišiel týždeň výdatných dažďov, ktoré zátoku opäť naplnili a voda siahala až tesne k môjmu krytu. A to bola šanca vrátiť sa a opäť skúsiť šťastie.

f9faa7328bbce37d8c7832e6a8af2980f06ab377

Bola nedeľa večer, keď som sa rozhodol opäť navštíviť môj kryt. Navyše, v predošlých dňoch som zažil prekrásny víkend s mojou manželkou, a tak neúspech ktorý by sa mohol dostaviť ma vôbec netrápil a hodiny v kryte mali byť len akýmsi relaxom a oddychom na čerstvom vzduchu a uzavretím skvelého víkendu. Opak bol však pravdou. Hneď ako som prišiel na miesto som sa ukryl a asi na hodinku som si zdriemol v kryte. Po mojom prebudení ma čakalo prekvapenie. Asi 30m pred krytom majestátne stála ona – volavka popolavá. Bolo nádherné slnečné počasie a tak si zrejme vychutnávala nedeľné lúče slnka a popri tom striehla na korisť. Hoci bola vo vzdialenosti súcej na fotenie, bolo okolo nej množstvo trávi a tak na fotkách ktoré by vznikli by až tak dobre nevynikla. Rozhodol som sa teda, že zatiaľ nestlačím spúšť a počkám, čo sa bude ďalej diať. Zrazu sa zdvihla, rozprestrela krídla a zaznel zvuk uzávierky sériového snímania. Snáď bude aspoň jedna ostrá, dúfal som. No čo bolo ešte lepšie, pristála priamo predo mnou, asi 10m pred krytom. Paráda. Lovec a majestátny vták bol priamo predo mnou. Hoci sa to často nestáva, bola tak blízko, že mi bola moja pevná štyristovka pridlhá. V duchu som sa modlil nech aspoň kúsok podíde ďalej a vojde mi do záberu. Akoby na želanie urobila presne to, čo som potreboval. Zaznel zvuk uzávierky a moje prvé fotky volavky z bezprostrednej vzdialenosti boli na svete.

610f8fa0ae25f58a9042776d936210c033c2f1f3

Spočiatku som si myslel, že ju zvuk uzávierky okamžite vyplaší, no na moje prekvapenie naň absolútne nereagovala. Pohľadom začala prehľadávať vodnú hladinu a chystala sa na lov. Nafotiť volavku pri love bolo mojou dávnou túžbou a tak som veril, že zaloví a budem mať aj akčné fotky. Samozrejme som si uvedomoval, že akýkoľvek podozrivý zvuk z takejto krátkej vzdialenosti by ju mohol vyrušiť a tak som svoj pohyb obmedzil na minimum. Adrenalín som mal na maxime a čakal som, čo sa bude diať. Náhle pokrčila krk, prudko ho vystrela a v stotine sekundy sa jej zobák a časť hlavy stratil pod vodnou hladinou. Bolo to tak rýchle, že som nestihol ani stlačiť spúšť. Nádhera, asi 20cm kaprík sa trepotal v jej zobáku. Také niečo som ešte nevidel. Ten kaprík bol väčší ako jej hlava aj so zobákom. Chvíľku počkala, kým sa prestal trepotať a v momente ho na jeden krát zhltla. Neuveriteľné ako sa jej tam mohol zmestiť a určite sa jej v žalúdku musel ešte trošku trepotať.

89deff65995a3cec37bca4a7de7d3dfc674440f5

Aj keď uzávierka mojej štyridsiatky makala naplno, volavka bola ako hluchá. Po zhltnutí sústa sa ešte trošku napila vody, načechrala si perie, otriasla sa a pokračovala v divadelnom predstavení pred mojim krytom. Bolo to niečo neskutočné. Chvíľku sa ešte poprechádzala pred krytom a podišla trošku ďalej, kde ju už prekrývalo množstvo trávy vyrastajúcej z vodnej hladiny. Rýchlo som skontroloval fotky. Takmer všetky ostré a s nádherným večerným svetlom. Super, podarilo sa mi to, na čo som čakal pomerne dlhý čas. Keďže v diaľke pristála ešte jedna, rozhodol som sa zostať v kryte dlhšie ako obvykle. Na jednej strane som ich nechcel vyrušiť pri lovení, no na druhej strane som dúfal, že sa mi podarí ešte jedno. Fotka letiacej volavky. A tak som čakal na ten moment, keď rozprestrie krídla a majestátne sa vznesie nad vodnú hladinu. Netrvalo dlho a stalo sa. Po krátkom prikrčení sa k vodnej hladine rozprestrela krídela a opustila vodnú hladinu. Namierila si to priamo mojim smerom. Nasledovala obrátka a prelet priamo popred môj kryt. Po krátkom sledovaní v hľadáčiku zaznela séria záberov kontinuálneho snímania a snaha o vhodné nakomponovanie letiacej volavky. Dúfal som, že som aspoň jednu trafil a ďalej sledoval kam dosadne.

a7b63708a3ef91b69026578a75414e93d7b04e80

491eed89fdac5a7b5f9a1ef90d11f6867ef3910c

Aj keď to bolo neďaleko krytu, fotenie už nebolo možné, keďže všade navôkol volavky bolo množstvo trávy. A tak som len ticho sledoval ako sa správa a loví. Toto trvalo ešte pár minút. Asi po pol hodine odletela preč a tak som sa mohol nepozorovane z tohto zázračného miesta vytratiť domov. Hneď ako som vyšiel z krytu, cez hľadáčik som ešte skontroloval okolie. Neviem či som mal šťastný deň, ale v diaľke, na druhej strane zátoky som zazrel, ako sa na pni vyhrievajú líščatá. Vedel som, že bez maskovanie sa k nim nedostanem veľmi blízko. Ale kto vie, možno ma zakryje vysoká tráva a dostanem sa na dostrel. A tak som sa pár minút predieral pomedzi vysokú trávu, keď zrazu asi 5m odo mňa sa zdvihlo srnča. Inštinktívne som zamieril a stlačil spúšť. Kým srnča od prekvapenia zmeravelo, stihol som urobiť pár záberov.

_MG_6004

No hneď ako precitlo bolo preč a ja som pokračoval v ceste trávnatým porastom. Myslel som, že šuchot suchej trávy líščatá už dávno vyplašil. A tak som sa s malou dušičkou zdvihol hore. Bolo tam. Síce iba jedno, ale predsa. Odpočívalo na starom pni a vychutnávalo si lúče večerného slnka. Bez všimnutia som podišiel ešte bližšie a stlačil spúšť. Zvuk uzávierky však narušil jemný spánok líščaťa a to sa v okamihu stratilo v húštine. Aj napriek tomu, že som fotil prakticky bez prípravy, na ktorú nebol čas podarilo sa mi zachytiť pár použiteľných fotografií.

Líšča

Úžasný deň bol za nami. Spolu so zapadajúcim slnkom som sa pomaly pobral domov aj ja. Cestou som ešte rozmýšľal, čím som si zaslúžil, že mi v teň deň príroda dopriala okúsiť kúsok divočiny z bezprostrednej blízkosti. Tento zážitok bol zatiaľ jedným z najsilnejších, ktoré som zažil počas mojich potuliek prírodou. Ešte som sa pár krát na toto miesto vrátil. Takmer vždy sa volavky motali popred môj kryt, no nikdy mi už nepredviedli predstavenie z takej blízky.  Navyše, výrazne stúpol stav vodnej hladiny a tak som musel zbaliť kryt a na dlhší čas opustiť ono magické miesto. O rok sa tam vrátim zas. Verím, že ma opäť obdarí neopakovateľnými zážitkami.

Prečo patrí wild fotografia k najťažším fotografickým žánrom alebo vzostupy a pády wild fotografa

Prečo patrí wild fotografia k najťažším fotografickým žánrom alebo vzostupy a pády wild fotografa

Na vlastnej koži som si  už mnohokrát skúsil, aké sú úskalia wild fotografie a často krát sa z fotenia vraciam s prázdnou kartou. Napriek tomu však považujem wild za niečo krásne, kde sa človek môže aspoň na chvíľu odpútať od civilizácie a na chvíľu sa dotknúť panenskej divočiny. V tomto článku by som chcel stručne v pár bodoch zhrnúť úskalia wild fotografie na základe mojich doterajších skúseností. Týmto článkom by som samozrejme nechcel znevažovať alebo podceňovať iné fotografické žánre, píšem iba z pohľadu toho, s čím sa stretávam a čo zažívam takmer na mojom každom fotodobrodužstve.

 

1.      Technika

Vo fotografických kruhoch momentálne čoraz častejšie znie veta, že fotografiu robí fotograf a nie technika. Samozrejme to platí aj v tejto oblasti, no technické požiadavky pri tomto druhu fotografie sú do výraznej miery limitujúce. Divo žijúce zvieratá sa fotia väčšinou v podmienkach chudobných na svetlo, často krát ide o pomerne rýchlo sa pohybujúce objekty v doslova prašnom a vlhkom prostredí. Zároveň netreba zabudnúť, že sa zvieratá takmer výlučne pohybujú v miestach len veľmi ťažko dostupných pre človeka a sú veľmi plaché. Z týchto dôvodov sa tak hlavnými technickými požiadavkami stáva svetelnosť, rýchlosť, dlhé ohnisko, presné a rýchle ostrenie a v neposlednom rade čo najvyššie použiteľné ISO, kresba a odolnosť techniky. Tieto parametre žiaľ spĺňajú hlavne tie najdrahšie kúsky techniky, ktorých cena sa rádovo pohybuje v tisícoch resp. desať tisícoch eur. Napriek tomu však špičková technika ani zďaleka ešte nie je zárukou úspechu.

10 000e

Slušná wild technika – cxena samotného objektívu je cca 10 000e

 

2.      Vedomosti

Samozrejme vedomosti z tej či inej fotografickej oblasti sú veľmi dôležité v každom fotografickom žánri. No vo wild fotografií sú okrem vedomostí z fotooblasti nevyhnutné aj vedomosti o prírodnom prostredí a živočíchoch, ktoré chceme nafotiť. Človek musí ovládať správanie živočícha, jeho denný režim, ročný biorytmus, miesta výskytu a pohybu, jeho dominantné a menej dominantné zmysly, čím sa živí a podobne. A aby to nebolo také ľahké, tieto charakteristiky sú mnohokrát špecifické len pre jeden druh.  Pokiaľ nie je fotograf po tejto stránke pripravený aspoň na priemernej úrovni, fotenie sa stáva skôr vecou náhody a nie plánovanej a tým aj úspešnej činnosti. Tomu následne zodpovedajú aj výsledky. Následne prichádza sklamanie, demotivácia a frustrácia.

book_92842_thumb

Vedomosti v podobe dobrej knihy sa vždy zídu

 

3.      Maskovanie

Vyššie bolo spomínaná plachosť voľne žijúcich zvierat. Aby bola technická kvalita snímku na požadovanej úrovni, fotograf sa musí dostať čo najbližšie k fotografovanému objektu. Cieľom je eliminovať poveternostné vplyvy akými sú napríklad vlnenie teplého vzduchu, či prachové častica. Dostať sa blízko dá len za pomoci dokonalého maskovania. Pri maskovaní hrajú dôležitú úlohu vedomosti o zmysloch živočíchov, pretože na ich základe si potom fotograf volí vhodný spôsob maskovania. Možností maskovania je mnoho, no dôležité je použitie toho správneho. Možno použiť prenosné kryty, stabilné kryty, maskovacie siete, prírodný materiál a niekedy stačí len využitie prírodného porastu či húštiny. No ešte ani to bohužiaľ nezaručuje úspech v podobe jedinečného snímku.

ghost_ghillie_suit__92858_zoom

Ghillie suit – dnes veľmi obľúbený maskovací odev

 

4.      Čas

Čas je veličina, ktorá sa dnes pre nás stáva nedostatkovým produktom. Inak to nebude ani v tejto oblasti. Wild fotogfrafia je hlavne o obetovaní, a to najmä o obetovaní času.  Často sa o wild fotografopch hovorí ako o postihnutých – samozrejme v tom správnom slova zmysle. Aj keď pripúšťam že je to vec pohľadu a názoru. Ešte pred samotným fotením musí fotograf stráviť nejaký čas získaním tých správnych vedomostí o živočíchovy. Následne sa vydáva do revíru, kde obetuje obrovské množstvo času sledovaniu zveri aby vedel kde sa zdržiava, kde má svoje loviská a chodníčky. Hneď potom treba vymyslieť a zhotoviť dokonalé maskovanie, bez ktorého to nejde. A na záver si počkať, či sa náš vytúžený fotoobjekt objaví alebo nie. Stačí akákoľvek maličkosť, ktorá sa zvieraťu nepáči alebo nepozdáva a neukáže sa. Alebo len dnes išlo inou trasou, loví na inom mieste alebo len odpočíva a tak sa skrátka neobjaví. Samozrejme fotograf o tom nevie a vracia sa domov mnohokrát s prázdnou kartou a sklamaný, aj napriek hodinám stráveným čakaním v kryte. Ako príklad uvediem príhodu, keď som fotil myšiaky. 6 dní som po 4 hodiny mrzol v kryte pri – 10 stupňoch a z toho sa iba jeden jediný deň myšiaky ukázali a to len na pár minút. No aj napriek tomu to stálo za to a bol to nezabudnuteľný zážitok.

time-running-away

Čas – to, čo nám dnes všetkým chýba

5.      Svetlo

Na záver by som ešte rád spomenul svetlo. Svetlo je alfou a omegou fotografie. Dáva fotkám šmrnc a tú správnu atmosféru, tonalitu a farebnosť. Bez neho sa fotky stávajú mĺkve, šedé, nezaujímavé – jedným slovom mŕtve. Nech už sme splnili všetky hore uvedené podmienky, máme fantastickú techniku, šťastie – lebo zviera sa ukázalo presne tam a v takej vzdialenosti ako sme chceli, no aj tak máme smolu. Práve teraz je ostré svetlo, prší, je zamračené, je silné protisvetlo a podobne, skrátka svetlo nevhodné na dobrý záber. Ten zázračný okamih je preč, fotka je bez farieb, zašumená, jej technická kvalita je na nízkej úrovni a fotka sa stáva iba dokumentom. Nevadí, možno nabudúce. A tak sa svetlo stáva limitujúcim faktorom, ktorý urobí z fotky nádherné dielo alebo naopak nezaujímavý a nudný obrázok. Toto žiaľ platí v každom žánri fotografie.

237172cf7a1abe04ee8c12f77c4275c92d8ee4fc

Orliak morský – zaujímavý moment, svetlo však výrazne zhoršuje tech. kvalitu záberu

 

V krátkosti som sa v tomto článku snažil zhrnúť tie najšpecifickejšie faktory, ktoré vo výraznej miere ovplyvňujú úspech alebo neúspech wild fotografa. Samozrejme, tých faktorov je ešte omnoho viac, no spomenúť všetko by bolo nad rámec tohto článku a možno aj nad rámec jednej knihy. Aj napriek svojim úskaliam je však wild fotografia niečo úžasné, fantastické a krásne. Aj keď sa fotka nevydarí, človek sa môže aspoň na chvíľu dotknúť panenskej divočiny, vyčistiť si hlavu a zabudnúť na problémy a starosti všedných dní. Zažiť neopakovateľné chvíle a vydieť to, čo bežný ľudia za celý svoj život neuvidia a nezažijú . A to aj napriek tomu, že príroda je stále okolo nás, sme jej súčasťou a stačí málo a človek sa jej môže aspoň na chvíľu dotknúť a obdivovať ju.