Dobrodružstvo pri brlohu – časť druhá

Jazvec lesný je pre mňa jedným z najtajomnejších zvierat u nás. Je to tvor, ktorý je na jednej strane velebený a v minulosti sa lovil hlavne pre ,,zázračnú,, jazvečiu masť. Dnes je lovený a častokrát aj norovaný poľovníkmi a ich psami, pre jeho ,,devastačný,, vplyv na poľovné vtáctvo. Naopak pre mňa je to úžasný tvor, vynikajúci hlavne svojou inteligenciou a ostražitosťou. Pozorovanie tohto tajomného obyvateľa našich lesov je pomerne obtiažne, keďže prevažnú väčšinu roka vychádza zo svojho brlohu iba za súmraku, počas hlbokej noci a za svetla iba zriedka. Podľa mojich pozorovaní ho za svetla možno vidieť najmä počas neskorej jari a v lete, kedy vychováva mláďatá, prebieha obdobie párenia a zháňa si potravu a zásoby na zimu. Vidieť tohto tvora v jeho prirodzenom prostredí, jeho prirodzené správanie a mláďatá ako šantia pred brlohom patrí medzi moje vrcholné zážitky v prírode. Brloh jazveca sa vyznačuje výraznou členitosťou, častokrát býva na vyvýšenom mieste a má viacero otvorov. Podľa dostupnej literatúry môže byť sieť jazvečích chodieb pod zemou dlhá až 100m a brloh môže siahať do hĺbky 5m. Brlohy jazvecov sú viacgeneračné a môže ich spoločne obývať aj s inými druhmi lesných cicavcov, napríklad s líškami alebo psíkmi medvedíkovitými. Charakteristickým znakom jazvečieho brloha je jeho okolie. To býva spravidla najmä na jar, po zime krásne vyčistené a chodby sú na jar nanovo poprehrabávané. Brloh býva často situovaný na skrytých a zarastených miestach, kde majú jazvece pocit bezpečia.

IMG_6773

Na moje prvé stretnutie s jazvecmi som čakal pomerne dlho. Jazvečích brlohov v mojom okolí je viacero, ale nájsť vhodný brloh na pozorovanie, respektíve nafotenie jazvecov je dlhodobá a mravenčia práca. Väčšina brlohov je na zarastených miestach, mnoho je ich neobývaných a keď sa už jazvece v brlohu nachádzajú, ich aktivita prebieha takmer vždy výlučne v noci. Na zmapovanie jazvečích biorytmov a ich dennej, respektíve skôr nočnej aktivity mi vždy poslúžila fotopasca. Ta sa však väčšinou spúšťala iba v noci a teda na fotenie za svetla som mohol zabudnúť. Rovnaká situácia bola pri väčšine mojich brlohov, až na jeden, ku ktorému som sa dostal náhodne cez môjho priateľa lesníka, čo som spomínal v predošlom článku.

5G0A5273

 Ten rok bola pomerne slabá zima, oteplenie prišlo už koncom februára a podľa pobytových znakov bolo vidieť, že v okolí brlohu je už aktivita v plnom prúde. Koncom marca, počas jedného z najteplejších marcových dní sa vyberám skontrolovať brloh. Po príchode pozorujem, že brlohy sú čerstvo poprehrabávané a tak mi je jasné, že v posledných dňoch prebiehalo jarné upratovanie jazvecov. Keďže vždy so sebou nosím fotovýbavu, v momente som sa rozhodol, že v ten deň skúsim šťastie. Sadám si do porastu mladých smrečkov, aby som čo najviac splynul s prostredím. Poslednýkrát kontrolujem vietor, aby fúkal proti mne nech ma jazvece nezacítia. Všetko musí byť dokonalé, keďže sedím cca 10m od brlohu, aby som nebol moc ,,krátky na ohnisku,, , keďže kvôli svetelným podmienkam potrebujem  svetelnosť 2.8 a bez teleconvertora som na ohnisku 300mm. Slnko pomaly zapadá a ja bez pohybu a v maximálnom tichu ,,číham,, pred brlohom. Slnko zapadlo. Svetla ubúda a pri jednom otvore sa zrazu divne pohla halúzka. Môj zrak sa upiera na tento otvor. Je tam. Z otvoru vykúka bielo sivá hlava s dvoma očkami tmavými ako uhlíky.

Jazvec vychádza z brlohu na kopček priamo predo mňa. Sedí chrbtom a čistí sa. Prepínam foťák na video a stláčam spúšť. Jazvec sa chvíľku čistí, v zapätí sa otáča, pozerá mojim smerom, niečo sa mu nezdá. Chvíľu vetrí, no je zjavne neistý a v sekunde sa stráca v brlohu. Kontrolujem video a len čo dvihnem hlavu hore, sú zrazu predo mnou dva. Dva dospelé jazvece vyšli pred noru a obzerajú sa po okolí. Stláčam spúšť. Jazvece na chvíľu zmeravejú, zvuk uzávierky ich zrejme zneistil a opäť sa strácajú pod zemou. Je to neuveriteľné. Hneď na prvýkrát čo som za nimi išiel sa mi podarilo nafotiť a natočiť jazvece. Na les pomaly padá tma, viditeľnosť je čoraz menšia, z porastu vyberám bicykel  a  odchádzam plný zážitkov domov. Toto bolo moje prvé stretnutie s týmto nádherným tvorom.

IMG_4205

Na toto miesto som sa v tomto roku ešte vrátil viackrát. No s jazvecmi som sa za svetla stretol už iba raz. Aj keď neviem, či sa dá zrovna hovoriť o svetle, bolo šero a dovolím si povedať, že fotografická tma. Pomaly som sa chystal baliť, keďže fotiť už kvôli svetlu nešlo, no v okamihu, keď som zložil foťák zo statívu, vybehli z diery predo mnou tentokrát tri jazvece. Namierili si to priamo predo mňa a pri starom pníku, asi na 5m odo mňa začali šantiť. Akoby sa predo mnou chceli predvádzať. Pomalým pohybom vraciam foťák späť na statív a zo zatajených dychom spúšťam nahrávanie videa. Zachytávam pár okamihov ich šantenia, aj keď takmer v úplnej tme. Boli dokonca chvíle, keď ku mne došli tak blízko, že pri vystretí rúk by som ich mohol pohladiť. Zrejme išlo o pomerne mladé jazvece, predpokladám, že z predošlého roku, a tak boli ešte celkom odvážne a chýbal im ten paranoidný pocit starých jazvecov, ktoré sa tratia v nore hneď, po akomkoľvek podozrivom zvuku v ich blízkosti.

V ten rok som sa už s jazvecmi nestretol. Zakrátko po tomto stretnutí, na scénu prichádza pri rovnakom brlohu psík medvedíkovitý so svojimi mladými a jazvece z brlohu vychádzajú už iba neskoro v noci, čo mi prezrádzajú zábery z fotopasce. Navyše, od júna začína rybárska sezóna, pohyb ľudí v okolí brlohu je čoraz výraznejší a naopak aktivita všetkých obyvateľov brloha sa presúva do neskorých večerných hodín. Brloh teda na rok opúšťam s nádejou, že aj nabudúce bude brloh obývaný a dopraje mi opäť nezabudnuteľné zážitky.

5G0A5272

Nasledujúci rok koncom marca opäť moje kroky smerujú k môjmu obľúbenému brlohu. Je pomerne chladnejší rok, a v lese ešte kde tu vidno posledné stopy snehu po zime. Napriek tomu zvedavosti neodolám, maskujem sa v riedkom poraste a čakám, čo sa bude diať. Krátko po západe slnka, neďaleko odo mňa pod kopcom vychádza psík medvedíkovitý. Má ešte krásnu zimnú huňatú srsť. Trošku sa obzerá po okolí, vetrí a zakrátko sa stráca v blízkom lese, kde si ide zrejme zohnať niečo pod zub. Podarilo sa mi urobiť pár záberov, prichádza tma a ja balím.

5G0A6891

Podobný scenár sa opakoval ešte niekoľkokrát, tesne po západe slnka vychádzali psíky a poberali sa vždy rovnakým smerom na lov. Od polovice apríla však prichádza zvláštne obdobie. Aktivita v okolí brlohu klesla na minimum, karta vo fotopasci je pravidelne prázdna a pobytové znaky v okolí brloha miznú. Netuším, čo sa stalo. Brloh akoby bol prázdny. Už sa neukazujú ani psíky, nie to ešte jazvece. Niečo nie je dobré. Párkrát toto miesto ešte navštívim, no vždy som obklopený iba malebnými zvukmi večerného lesa, domov sa však vraciam sklamaný s prázdnou kartou a plný myšlienok, čo sa mohlo stať. Aj moje návštevy tohto miesta sú čoraz sporadickejšie, keďže začínam byť čoraz viac a viac skeptický. Celé toto hluché obdobie trvá až do polovice mája.

5G0A2942

V jeden krásny slnečný májový deň prichádzam domov z práce. Po rozhovore s manželkou dostávam na tento deň ,,zelenú,, a presúvam sa do pracovne, kde si už pripravujem techniku na večer. Keďže pôjdem do blízkosti priehrady a pri minulých návštevách ma takmer úplne vysali komáre, okrem techniky si beriem najdôležitejšiu vec – repelent. Pred 6 večer vyrážam. Slnko pomaly klesá a ja sa po pár minútach blížim k lesnému pásmu, ktoré je v okolí Oravskej priehrady. Po zarastenej ceste vchádzam do lesa a parkujem svoj bicykel do hustejšieho smrekového porastu. Ďalej sa presuniem pešo, aby som robil čo najmenej hluku  a aby bol môj príchod čo najnenápadnejší. Vietor je dnes slabý, jeho pofukovanie ani necítiť a tak neviem odhadnúť jeho smer. Vyťahujem z vrecka kinderko naplnené hladkou múkou. Mierne potrasiem a jemné prachové zrniečka hladkej múky mi prezrádzajú severozápadné fúkanie vetra. Sadám si proti vetru, na opačnú stranu od brlohu ako obvykle. Rozkladám statív s foťákom a natieram sa repelentom. Statív s dolnou polovicou môjho tela zakrývam maskovacou sieťou. Na vrch si obliekam listového hejakal spolu s kuklou, v imitácií listov. Už len posledná kontrola nastavení foťáku a ponáram sa do ticha.

Zuzka-&-Peťo-portrét29

Vychutnávam si jarné pospevovanie vtáctva a ten zázračný ,,šum,, večerného lesa. Repelent funguje 100%, komáre bzučia okolo mňa, ale ani jeden sa neodváži sadnúť a opäť vysať kúsok zo mňa. Slnko pomaly zapadá, svetla v lese je ešte dostatok. Na okamih pozeriem pred seba. Za statným smrekom, pod ktorým sa nachádza jeden z otvorov do brlohu pozorujem pohyb. Otáčam foťák týmto smerom. Smrek mi bráni vo výhľade, no pohyb za ním mi prezrádza, že tam niečo je. Odrazu spoza smreku vychádza jeden a hneď za ním druhý mladý jazvec. Tieto sú tohtoročné, veľkosťou asi tak tretinové ako dospelý jazvec.

Jazvec5G0A2919

Prechádzajú sa po kopčeku pred brlohom priamo pred mojimi očami. Stáčam spúšť a čakám ako budú reagovať. Zvuk uzávierky si vôbec nevšímajú a ďalej sa venujú svojej hre. Takto za svetla je to paráda. Je približne pol ôsmej a z iného otvoru vychádzajú ďalšie dva jazvece. Tentokrát sú to dospelé jazvece a tak ich mám pred objektívom naraz štyroch. Zrejme celú rodinku, samca, samicu a ich tohtoročné potomstvo.

5G0A2924

Po krátkom čase sa dospelé jazvece tratia opäť v brlohu, no mladé pokračujú vo svojej aktivite . Toto trvá ešte asi 20 minút, po ktorých sa aj mladé jazvece strácajú pod zemou.

5G0A2944

Už viem, prečo bola aktivita pri brlohu do tohto dňa minimálna. Jazvece sa starali o svoje potomstvo a z dôvodu prítomnosti psíkov opúšťali zrejme mláďatá čo najmenej. Aj keď som mal predošlé dni prázdnu kartu, stálo to za to. Tento deň mi celé tie hluché večery vynahradil. Vidieť malinké huňaté jazvece, s čistou farebnou srsťou akoby z plyšu bolo naozaj úžasné. A všetko sa odohrávalo tak do 10m odo mňa.

Jazvec1

Na okamih som sa stal súčasťou ozajstnej divočiny, súčasťou prirodzeného života zvierat a mohol som pozorovať ich nerušené správanie. Akoby som aspoň na chvíľu patril k nim. Ten rok som sa s nimi ešte párkrát stretol. Všetky tie stretnutia boli skvelé, ale už ani jedno nebolo také, ako v ten deň, keď sa mi u nich ,,doma,, predstavila celá jazvečia rodinka. Toto stretnutie patrilo medzi vrcholný zážitok mojich fotopotuliek. Tento rok sa tam chystám opäť. Už teraz som plný očakávania, či sa s nimi opäť stretnem.

5G0A5269